Z rybovodu sa stala stoka
Teplé dni lákajú ľudí aj k Hornádu a na Aničku. Pri hati to však teraz veľmi vábne nevyzerá. V rieke totiž pláva veľké množstvo odpadu, hlavne v miestach, ktoré sú určené pre pohyb rýb.
Tento košický priechod pre ryby, ktorý bol postavený ako súčasť hate, však v čase nižších hladín rieky neplní svoju úlohu.
[ad][/ad]„V rámci protipovodňovej ochrany mesta Košice je v súčasnej dobe v projektovej príprave rekonštrukcia tejto hate a jej rozšírenie o jedno pole, čím sa dosiahne zväčšenie priepustnosti hate. Súčasťou rekonštrukcie bude aj nový rybovod, navrhovaný odborníkmi v tejto oblasti tak, aby plnil svoj účel aj pri nižších hladinách,“ hovorí Marián Bocák, referent komunikácie Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Odpad je podľa M. Bocáka dlhodobý problém hlavne v povodiach s vysokou hustotou obyvateľstva a súvisí s nízkou uvedomelosťou a ekologickým cítením obyvateľov. „Pri vyšších vodných stavoch na toku voda odnáša z brehov nečistoty dole prúdom, ktoré sa pri znížení prietoku zase na brehoch v dolných častiach toku usádzajú. V rámci svojich možností správca toku tento odpad odstraňuje a likviduje. V týchto dňoch je čistený aj spomínaný rybovod.“
[ad2][/ad2]Sú to objekty umiestnené na alebo vedľa ľuďmi vytvorenej bariéry – napríklad pri hati – tak, aby pomáhali prirodzenej migrácii rýb. Pojem rybie priechody zahŕňa všetky konštrukcie umožňujúce zdolať vodným živočíchom značný výškový rozdiel hladín, vytvorený takouto vodnou stavbou.
Odporúčané články
V obci Vítkovce na Spiši vytvorili miestni obyvatelia rekordne dlhú komunitnú reťaz. Meria 736 metrov a slovenský rekord potvrdil v pondelok aj komisár Knihy slovenských rekordov Igor Svitok. Cieľom tejto aktivity bolo najmä symbolicky prepojiť majoritu a rómsku komunitu. Priamo na mieste ju ocenil aj vládny splnomocnenec pre rómske komunity Alexander Daško.
Štvrtkové rokovanie Národnej rady (NR) SR ukončili poslanci debatou k novele zákona o meste Košice, ktorá predpokladá zníženie počtu košických mestských častí (MČ). V rozprave vystupovali najmä opoziční poslanci. Kritizovali, že do návrhu prišli v druhom čítaní výrazné zmeny.
Listy miznú, poukazy strácajú význam a pobočky navštevuje každý rok menej ľudí. Záujem o služby, ktoré pošte dlhodobo prinášali najväčšie príjmy, medziročne klesá v miliónoch kusoch. Slovenská pošta preto reaguje na digitalizáciu presúvaním kapacít aj zdrojov tam, kde ich dnes zákazníci skutočne využívajú. Tichá transformácia poštového trhu znamená pre Slovenskú poštu opatrenia na zachovanie ekonomickej udržateľnosti a dostupnosti poštových služieb.
