Za kyberšikanu vám môže hroziť väzenie
Ešte prísnejší trest dostanú tí, ktorí sa dopustia kyberšikany na chránenej osobe.
Do Trestného zákona sa doplní nová skutková podstata trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania. Odňatím slobody na tri roky sa potrestá ten, kto úmyselne prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, počítačového systému alebo počítačovej siete podstatným spôsobom zhorší kvalitu jeho života. Urobiť tak môže tým, že ho dlhodobo ponižuje, zastrašuje, neoprávnene koná v jeho mene alebo dlhodobo inak obťažuje.
Tiež tým, že neoprávnene zverejnení alebo sprístupní tretej osobe obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam jeho prejavu osobnej povahy získaný s jeho súhlasom, spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť alebo privodiť mu inú vážnu ujmu na právach. Vyplýva to z novely Trestného zákona, ktorú vo štvrtok 27. mája schválil parlament 102 hlasmi.
Odňatím slobody na jeden až štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin na chránenej osobe alebo z osobitného motívu. Odňatím slobody na dva až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spáchaným činom spôsobí značnú škodu. Tiež vtedy, ak spácha čin s úmyslom získať pre seba alebo iného značný prospech alebo ak bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený.
Predkladatelia v dôvodovej správe uviedli, že osobitne v časoch pandémie ochorenia COVID-19 so širokospektrálnym presunom pracovných a súkromných aktivít obyvateľov SR do digitálneho priestoru sa stal obzvlášť vypuklým problém šikany v kybernetickom priestore – takzvanej kyberšikany, respektíve kybernetickej šikany.
Zdroj: Webnoviny.sk (bh)
Odporúčané články
Krátko pred Vianocami minulého roka sme informovali o tom, že Zlatica Labancová, ktorá sa po smrti manžela a dcéry stará o dve vnúčatá a svoju ďalšiu postihnutú dcéru, si prevzala od košického primátora Jaroslava Polačeka a riaditeľa neziskovej organizácie Sociálne bývanie Radoslava Drába kľúče od sociálneho bytu. S odstupom času sme chceli vedieť, ako sa rodine ťažko skúšanej osudom v zrekonštruovanom byte býva.
V najväčšom hutníckom podniku na Slovensku, U. S. Steel Košice, bola v pondelok 12. januára 2026 vyhlásená štrajková pohotovosť. Pristúpila k nej Rada odborov OZ KOVO pôsobiaca v spoločnosti po tom, čo ani po ôsmich kolách kolektívneho vyjednávania nedošlo k dohode o novej podnikovej kolektívnej zmluve. Tá predchádzajúca prestala platiť k 31. decembru 2025.
Dňa 19. januára 1945 došlo k oslobodeniu mesta Košice jednotkami Červenej armády. Mesto, ktoré po Viedenskej arbitráži pripadlo horthyovskému Maďarsku sa tak stalo prvým veľkým oslobodeným mestom na území bývalého Československa.
