Za štvrtinu Borovicového hája chcú tri milióny eur
Borovicový háj nad Popradskou už roky trápi Košičanov. Na jednej strane totiž slúži ako kúsok zelene uprostred zastavaných plôch, na druhej nie je iba majetkom mesta a minimálne jeden z majiteľov pozemkov si uplatňuje vlastnícke práva.
Na štvrtkovom rokovaní zastupiteľstva budú poslanci rozhodovať aj o ďalšom osude Borovicového hája. Ako informuje primátor Jaroslav Polaček, mesto definitívne prehralo súdny spor s majiteľom približne jednej štvrtiny rozlohy hája, firmou ST ENERGY.
Suma je splatná
„Firma sa k tomuto majetku dostala v minulosti rôznymi prevodmi od viacerých vlastníkov. Ešte za minulého vedenia žalovala mesto, že užíva tieto pozemky neoprávnene ako verejnú zeleň. Išlo o sumu štvrť milióna eur. Prehrali sme na okresnom aj odvolacom súde, suma za užívanie počas dvoch rokov je splatná,“ hovorí J. Polaček.
Podľa vlastných slov sa s predstaviteľmi firmy dohodol, že počkajú do zastupiteľstva, aby vedenie mesta poslancov oboznámilo so skutkovým stavom a aby rozhodli, čo s Borovicovým hájom urobia.
Ešte v roku 2016 začalo mesto vykupovať pozemky na spomínanom území. Doteraz do nich investovalo jeden a pol milióna eur. Celková hodnota územia je podľa primátora 7 až 10 miliónov.
[ad][/ad]Dve alternatívy
Podľa materiálov do zastupiteľstva majú poslanci prijať jednu z dvoch alternatív, ako ďalej s pozemkami, ktoré vlastní ST ENERGY.
Podľa prvej by mesto spomínané pozemky od súkromnej firmy kúpilo. Cena zatiaľ stanovená nie je, pretože mesto odmieta sumu stanovenú znaleckým posudkom firmy. Tá ponúka svoj majetok za vyše 2,8 milióna eur.
Druhou alternatívou je prenájom plochy na dobu neurčitú za cenu niečo vyše štyri eurá za meter štvorcový, teda približne 100-tisíc eur ročne.
V pondelok sa poslanci boli pozrieť priamo na spomínané pozemky, ktoré sa v minulosti záhadne ocitli v katastri ako zastavané plochy, hoci na nich rastú stromy a zeleň. Odborníci z Karpatského rozvojového inštitútu im priblížili, v čom tkvie hodnota kúska lesa uprostred zastavaných plôch. Ak by oň mesto prišlo, zvýšila by sa zraniteľnosť územia pred dopadmi klimatických zmien (suchom, zvýšením teploty a nebezpečenstvom prívalových záplav) o celú štvrtinu. Pozoruhodný je napríklad údaj, že v čase, keď namerali o niekoľko sto metrov ďalej, pred OC Galéria, 38 stupňov Celzia, v Borovicovom háji bolo o celých 10 stupňov menej.
Prenájom nechcú
„Na jednej strane som zástancom toho, že mesto má svoj majetok zveľaďovať, ale na druhej strane sa treba pozrieť na to, či je to efektívne a účelné. Efektívne to asi je, lebo hodnota územia z rôznych hľadísk bude rásť, ale či je to v súčasnosti aj hospodárne, na to odpoveď zatiaľ neviem,“ povedal nám včera primátor Polaček.
Ako sme sa dozvedeli, po obhliadke hája ho chcú do budúcnosti zachovať aj poslanci. Prenájom však pokladajú za nehospodárny. Nie je vylúčené, že na zastupiteľstvo prídu s ďalšími alternatívami, napríklad s kúpou na splátky.
Foto: Veronika Janušková
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Od spustenia košického obchvatu ho využilo približne pol milióna vozidiel. Z veľkej časti išlo o nákladnú dopravu. Informovali o tom z mediálnej komunikácie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Po približne dvoch mesiacoch od otvorenia nového, 14-kilometrového úseku pri Košiciach sa podľa NDS poradilo dostať z metropoly východu 90 percent tranzitnej nákladnej dopravy. Denne cezeň prejdú približne tri tisícky ťažkých nákladných vozidiel.
Európsky parlament a členské štáty Európskej únie sa v stredu dohodli na zákaze dovozu všetkého ruského zemného plynu do EÚ najneskôr do jesene 2027. Dohoda predstavuje kompromis medzi členskými štátmi a Parlamentom, ktorý požadoval skoršie zavedenie zákazu.
V sobotu 29. novembra sa pri Dolnej bráne v Košiciach konal protest proti progresivizmu. Zvolávateľmi boli Alexander Riabov a Andrej Palko, na pódiu vystúpil spevák Marián Greksa či košický komunálny poslanec Michal Djordjevič. Cez telemost sa spojili aj s biskupom Schneiderom z Kazachstanu. Podľa organizátorov prišlo 3000 až 3500 ľudí. Cieľom občianskeho protestu bolo poukázať na škodlivosť ideológie progresivizmu v spoločnosti, rodine a poukázať na jeho dopad na ľudské práva.