Začala sa vedecká konferencia “Bohorodička v kultúrnych dejinách Slovenska”
Bratislava 16. septembra (TASR) – Interdisciplinárna vedecká konferencia pod názvom “Bohorodička v kultúrnych dejinách Slovenska” začala sa dnes predpoludním na pôde gréckokatolíckeho eparchiálneho úradu v Bratislave. Usporiadala ju bratislavská eparchia v spolupráci so Slavistickým ústavom Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied (SAV). Cieľom konferencie je priblížiť úctu k bolestnej Bohorodičke na území Slovenska v historickom, literárnom, liturgickom i širšom kultúrnom kontexte. Oslava Márie úzko súvisí s tradičným kresťanským prostredím, ktorého počiatky siahajú až do najstaršieho obdobia našich národných a kultúrnych dejín. Odraz tohto kultu vidno napríklad v patrocíniách chrámov na Slovensku, v ikonografických zobrazeniach, symboloch, prejavoch ľudovej úcty, v lyrickej, piesňovej i prozaickej písomnej tradícii. Konferencia sa koná pod záštitou bratislavského eparchu Petra Rusnáka, ktorý ju otvoril. V duchu slov sv. Augustína zdôraznil, že cirkvi nikdy nechýbala krv mučeníkov i múdrosť učencov. “A keďže nikto nie je odborníkom vo všetkých oblastiach, je krásne, že môžeme spolupracovať a spoliehať sa na spoluprácu ľudí, ktorí sú v istých oblastiach cirkevného života erudovanými odborníkmi,” povedal. Konferencia je rozdelená do štyroch blokov. Prvý blok otvoril historik Róbert Letz z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského (UK), ktorý sa vo svojej prednáške venoval dejinám úcty k Sedembolestnej Panne Márii ako patrónke Slovenska a Slovákov. Ako zdôraznil, úcta k Sedembolestnej sa v Uhorsku a na Slovensku šírila už od stredoveku ako súčasť silnej mariánskej úcty. V Uhorsku ju šírili najmä rehole, rád servitov, na Slovensku najmä františkáni a tiež jezuiti. Peter Zubko zo Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV sa vo svojom príspevku venoval téme mariánskych sviatkov v latinskej cirkvi s prihliadnutím na územie Uhorska. Historik Mons. Jozef Krištof, ktorý pôsobí na Vatikánskom štátnom sekretariáte, predstavil mariánske patrocíniá v Košickej arcidiecéze s osobitným zreteľom na patrocínium Sedembolestnej Panny Márie. V ďalších blokoch odzneli referáty venované napríklad teologickému obrazu Sedembolestnej, mariánskemu kultu a úcte k trpiacej Bohorodičke v Gréckokatolíckej cirkvi v karpatskom prostredí v mukačevskej a prešovskej eparchii, ale aj mariánskej úcte u gréckokatolíckych Slovákov v Kanade. V popoludňajších hodinách prednášal aj riaditeľ Slavistického ústavu J. Stanislava SAV Peter Žeňuch, ktorý sa zameral na mariánske paraliturgické piesne v 18. a 19. storočí v rukopisných cyrilských spevníkoch na Slovensku. Na konferencii vystúpili tiež odborníci z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a ďalších slovenských univerzít, z Pápežského východného ústavu v Ríme a iní hostia. Súčasťou programu je aj diskusia k predneseným témam. Jednodňová konferencia vyvrcholí podvečer o 17.00 h Liturgiou sv. Jána Zlatoústeho v gréckokatolíckom katedrálnom chráme Povýšenia sv. Kríža v Bratislave. Informáciu poskytol TASR hovorca Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie Stanislav Gábor. ch zll
Odporúčané články
Policajti v Košickom kraji sa v uplynulých dňoch zamerali na cielenú dopravnú kontrolu, ktorá prebiehala v štyroch okresoch kraja. Osobitná akcia sa uskutočnila v stredu 11. decembra od 11.00 do 15.00 h a do jej priebehu bolo nasadených 82 príslušníkov Policajného zboru. Cieľom bolo zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky v období pred Vianocami, keď na cestách narastá nervozita aj hustota dopravy.
Premiér SR Robert Fico zverejnil verejné stanovisko, v ktorom reaguje na rozhodnutie prezidenta Petra Pellegriniho vetovať zákon o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zároveň informoval o svojom telefonickom rozhovore s predsedom Európskej rady Antóniom Costom. Vyjadrenie zverejnil na sociálnej sieti Facebook.
Košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) podpísal v uplynulých dňoch zmluvy s dvoma zhotoviteľmi, ktorí uspeli vo verejnom obstarávaní v rámci revitalizácie verejného priestranstva na uliciach Bašťovanského a Clementisova na sídlisku Dargovských hrdinov.