Záujem pracovať v slovenskom zdravotníctve má ďalších viac ako 500 ukrajinských zdravotníkov
Na bezplatné kurzy slovenčiny, organizované za pomoci Medzinárodnej asociácie lekárov a zdravotníkov na Slovensku (MALnS) a štátne kurzy, sa prihlásilo viac ako 500 ukrajinských zdravotníkov a hlásia sa ďalší.
„To sú hodnoverné štatistiky záujmu zdravotníkov z Ukrajiny pôsobiť v slovenskom zdravotníctve. Bez znalosti jazyka sa však nevedia zamestnať,” uviedla pre agentúru SITA Alona Kurotová z MALnS.
Ako ďalej povedala Kurotová, MALnS nedokáže pokryť celkový záujem o kurzy. Situácii by podľa nej pomohol ucelený systém jazykovej prípravy zdravotníkov od základov cez lekársku odbornú slovenčinu až po slovenskú legislatívu. Problémy pri zamestnávaní ukrajinských zdravotníkov spôsobujú napríklad aj poplatky za odbornú skúšku napriek tomu, že boli znížené.
„Stále máme privysoké poplatky za uznanie vzdelania a za skúšku, ktoré by pre odídencov z Ukrajiny mohli byť dočasne zrušené tak, ako je to napríklad v Česku,“ navrhuje Kurotová. Ako jeden z doposiaľ neriešených problémov uvádza neuznávanie vzdelania ukrajinských pediatrov, ktorí tak nemajú šancu zamestnať sa vo svojej špecializácii.
Zdroj: (SITA, qq;avl)
Odporúčané články
Vedec Doc. RNDr. Michal Goga, PhD. z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach sa vrátil z výskumnej expedície v Antarktíde, odkiaľ priniesol takmer 400 unikátnych vzoriek machov a lišajníkov. Následný laboratórny výskum prineseného biologického materiálu má pomôcť pri identifikácii látok využiteľných v medicíne, poľnohospodárstve či biotechnológiách.
Listy miznú, poukazy strácajú význam a pobočky navštevuje každý rok menej ľudí. Záujem o služby, ktoré pošte dlhodobo prinášali najväčšie príjmy, medziročne klesá v miliónoch kusoch. Slovenská pošta preto reaguje na digitalizáciu presúvaním kapacít aj zdrojov tam, kde ich dnes zákazníci skutočne využívajú. Tichá transformácia poštového trhu znamená pre Slovenskú poštu opatrenia na zachovanie ekonomickej udržateľnosti a dostupnosti poštových služieb.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) s konečnou platnosťou rozhodol v prípade atentátu na predsedu vlády Roberta Fica z mája 2024. Senát pod vedením predsedu Petra Kaňa v stredu 29. apríla zamietol odvolanie obžalovaného 73-ročného Juraja Cintulu a potvrdil prvostupňový rozsudok. Za obzvlášť závažný zločin teroristického útoku si odpyká trest odňatia slobody v trvaní 21 rokov.
