Zaujímavosti o veľkonočných sviatkoch. Toto ste určite nevedeli
Veľkonočné sviatky sú najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Pre kresťanov sú oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia a patria medzi tie najkrajšie v roku. Okrem šibačky, kraslíc a kresťanských zvykov je Veľká noc spojená hlavne s príchodom jari. Zvyky či tradičné jedlá sa dodržiavajú dodnes.
Všetky najdôležitejšie informácie týkajúce sa veľkonočných sviatkov pre našu redakciu poskytla poverená tajomníčka Ekumenického spoločenstva cirkví v Košiciach, Marieta Koščíková.
Zaujímavosti o Veľkej noci
- Veľká noc má pôvod v židovskom sviatku Pesach – Pascha.
- Židia tento sviatok oslavovali ako oslobodenie izraelského národa spod egyptského otroctva, vedením najväčšieho proroka Mojžiša.
- V roku 325 slávny Nicejský snem rozhodol o určovaní dátumu – slávenie sviatku Veľkej noci.
- Pripadá vždy na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. Preto je tento sviatok pohyblivý a môže byť v rozmedzí dní od 22. marca do 25 apríla.
- Rozdiely medzi jednotlivými cirkvami sú iba v slúžení obradov.
- Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom pre kresťanov, ktorí si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Veľkú noc čakajú zmeny. Veľký piatok či Veľkonočný pondelok viac nebude
Štvrtok svätého týždňa (Zelený štvrtok)
Na Zelený štvrtok, alebo po novom Štvrtok svätého týždňa, si katolícka cirkev pripomína poslednú večeru s apoštolmi a tradíciu umývania nôh ako to urobil Ježiš svojim učeníkom. Je to deň ustanovenia eucharistie a sviatosti kňazstva. V Evanjelickej cirkvi slávia Pánovu večeru.
Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok)
Na Veľký piatok – umučenie a smrť Ježiša Krista:
- sa čítajú alebo spievajú Pašiove obrady a pohreb umučeného Krista,
- v Košiciach je tradícia Ekumenického pašiového sprievodu ulicami mesta,
- sa má rozjímať nad strasťami a bolesťami Ježiša Krista,
- zrieknuť sa jedla, iba raz počas dňa užiť bezmäsitý pokrm, alebo iba postiť sa o chlebe a vode,
- v katolíckych cirkvách tento pôst trvá do veľkonočnej vigílie – vzkriesenia, keď zaznejú zvony v chrámoch – kostoloch,
- počas Veľkého piatku zvony v chrámoch stíchnu na znak smrti Božieho Syna.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Veľká noc bez kíl navyše
Svätá sobota (Biela sobota)
V sobotu v podvečer sa slávia obrady spojené so vzkriesením Božieho syna.
- V rímskokatolíckej cirkvi je veľkým symbolom svetlo – Paškálna svieca, ktorá symbolizuje začiatok a koniec. Paškál je vysoká veľkonočná svieca, je zapaľovaná pri veľkonočnej vigílii v cirkvách západnej liturgickej tradície a symbolizuje vzkrieseného Krista, ktorého svetlo podľa kresťanskej náuky rozráža temnoty smrti.
- V gréckokatolíckej cirkvi sú významné spevy a uctievanie si evanjelia – Božie slovo. V ostatných kresťanských cirkvách je tiež veľká úcta nad Božím slovom.
Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania a Pondelok vo Veľkonočnej oktáve
Veľkonočná nedeľa a pondelok sú oslavou vzkrieseného Ježiša Krista a prázdneho hrobu, keď na tretí deň vstal zmŕtvych a obetoval sa za nás, aby sme mali aj my večný život a pri druhom a slávnom príchode boli vzkriesení.
Obdobie pôstu je vynikajúcim prostriedkom pri modlitbovom zápase. Krížová cesta je návod na život, ktorú nám ukázal Ježiš, keď po nej prešiel a potom opustený so svojou láskou k ľudstvu vykúpil svet. Zbavil nás otroctva hriechu.
(NM)
Odporúčané články
Práce na výstavbe polyfunkčného objektu na Námestí osloboditeľov zdržal archeologický výskum. Trval od začiatku mája do polovice júna tohto roka. Na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Košice skúmal tím archeológov Fakulty umení TU pod vedením Mgr. Rastislava Rusnáka, PhD. pozostatky sídelných stôp a múrov citadely medzi Claudiiným a Leopoldovým bastiónom.
V Košiciach sa v ako prvom slovenskom meste uskutočnil prieskum duševného zdravia v základných školách (ZŠ). Ako mesto informovalo, jeho výsledky sú priaznivé, väčšina žiakov sa v škole cíti príjemne, bezpečne a má pozitívne vzťahy so spolužiakmi aj učiteľmi.
Prenájom priestorov wellness v košickom Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE), ktorý už nejaký čas vzbudzuje otázky o férovosti a transparentnosti v Košiciach, si všimla aj bratislavská redakcia jedného z popredných slovenských denníkov. Nielenže išlo o investíciu vo výške 20 miliónov eur, ale pozoruhodné je aj to, že prevádzku rozsiahleho wellness centra, ktoré súťažila mestská firma, vyhral mestský poslanec Miroslav Špak. Hoci mesto a jeho správcovská firma Tepelné hospodárstvo (TEHO) tvrdia, že súťaž bola transparentná, Transparency international upozornila na možné etické výhrady spojené s podnikaním voleného zástupcu mesta v mestskom projekte.