Zaujímavosti o veľkonočných sviatkoch. Toto ste určite nevedeli
Veľkonočné sviatky sú najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Pre kresťanov sú oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia a patria medzi tie najkrajšie v roku. Okrem šibačky, kraslíc a kresťanských zvykov je Veľká noc spojená hlavne s príchodom jari. Zvyky či tradičné jedlá sa dodržiavajú dodnes.
Všetky najdôležitejšie informácie týkajúce sa veľkonočných sviatkov pre našu redakciu poskytla poverená tajomníčka Ekumenického spoločenstva cirkví v Košiciach, Marieta Koščíková.
Zaujímavosti o Veľkej noci
- Veľká noc má pôvod v židovskom sviatku Pesach – Pascha.
- Židia tento sviatok oslavovali ako oslobodenie izraelského národa spod egyptského otroctva, vedením najväčšieho proroka Mojžiša.
- V roku 325 slávny Nicejský snem rozhodol o určovaní dátumu – slávenie sviatku Veľkej noci.
- Pripadá vždy na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. Preto je tento sviatok pohyblivý a môže byť v rozmedzí dní od 22. marca do 25 apríla.
- Rozdiely medzi jednotlivými cirkvami sú iba v slúžení obradov.
- Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom pre kresťanov, ktorí si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Veľkú noc čakajú zmeny. Veľký piatok či Veľkonočný pondelok viac nebude
Štvrtok svätého týždňa (Zelený štvrtok)
Na Zelený štvrtok, alebo po novom Štvrtok svätého týždňa, si katolícka cirkev pripomína poslednú večeru s apoštolmi a tradíciu umývania nôh ako to urobil Ježiš svojim učeníkom. Je to deň ustanovenia eucharistie a sviatosti kňazstva. V Evanjelickej cirkvi slávia Pánovu večeru.
Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok)
Na Veľký piatok – umučenie a smrť Ježiša Krista:
- sa čítajú alebo spievajú Pašiove obrady a pohreb umučeného Krista,
- v Košiciach je tradícia Ekumenického pašiového sprievodu ulicami mesta,
- sa má rozjímať nad strasťami a bolesťami Ježiša Krista,
- zrieknuť sa jedla, iba raz počas dňa užiť bezmäsitý pokrm, alebo iba postiť sa o chlebe a vode,
- v katolíckych cirkvách tento pôst trvá do veľkonočnej vigílie – vzkriesenia, keď zaznejú zvony v chrámoch – kostoloch,
- počas Veľkého piatku zvony v chrámoch stíchnu na znak smrti Božieho Syna.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Veľká noc bez kíl navyše
Svätá sobota (Biela sobota)
V sobotu v podvečer sa slávia obrady spojené so vzkriesením Božieho syna.
- V rímskokatolíckej cirkvi je veľkým symbolom svetlo – Paškálna svieca, ktorá symbolizuje začiatok a koniec. Paškál je vysoká veľkonočná svieca, je zapaľovaná pri veľkonočnej vigílii v cirkvách západnej liturgickej tradície a symbolizuje vzkrieseného Krista, ktorého svetlo podľa kresťanskej náuky rozráža temnoty smrti.
- V gréckokatolíckej cirkvi sú významné spevy a uctievanie si evanjelia – Božie slovo. V ostatných kresťanských cirkvách je tiež veľká úcta nad Božím slovom.
Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania a Pondelok vo Veľkonočnej oktáve
Veľkonočná nedeľa a pondelok sú oslavou vzkrieseného Ježiša Krista a prázdneho hrobu, keď na tretí deň vstal zmŕtvych a obetoval sa za nás, aby sme mali aj my večný život a pri druhom a slávnom príchode boli vzkriesení.
Obdobie pôstu je vynikajúcim prostriedkom pri modlitbovom zápase. Krížová cesta je návod na život, ktorú nám ukázal Ježiš, keď po nej prešiel a potom opustený so svojou láskou k ľudstvu vykúpil svet. Zbavil nás otroctva hriechu.
(NM)
Odporúčané články
V Košiciach v pondelok 18. novembra zahorela Slovenská kultúrna pochodeň. Išlo o druhé mesto, ktoré v rámci svojej púte navštívila. Predtým bola v Humennom, štafetový protest pokračuje v utorok v Prešove.
Predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok, pri príležitosti osláv 17. novembra zverejnil stanovisko, v ktorom vyjadril ostrú kritiku opozície, pričom poukázal na potrebu skutočnej demokracie. Vo svojich vyjadreniach nezabudol zdôrazniť hodnoty slobody a rešpektu.
Michalovce sa stali súčasťou novozaloženej iniciatívy zameranej na prehlbovanie vzťahov medzi Slovenskom a Českou republikou. Podujatie, ktoré má posilniť bratské väzby medzi oboma národmi, sa koná od 28. októbra do 3. novembra.