Zeleným štvrtkom sa dnes začína veľkonočné trojdnie

Zeleným štvrtkom sa dnes začína Veľkonočné posvätné trojdnie, ktoré okrem dnešného sviatku tvoria Veľký piatok a Biela sobota. Je to spoločné pomenovanie dní, v ktorých si cirkev pripomína smrť Ježiša Krista na Veľký piatok, Krista uloženého v hrobe na Bielu sobotu a Kristovo zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu. Všetky dni majú bohatý liturgický obsah a symboliku.

Podstatou Zeleného štvrtku je spomienka na ustanovenie Sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva. v dnešný deň predpoludním slúžia biskupi sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Vo štvrtok večer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi, pričom ustanovil dve sviatosti, a to sviatosť kňazstva a sviatosť eucharistie, respektíve premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku.“

Omša je tiež známa obradom umývania nôh dvanástim mužom. Obrad pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil dvanásť žobrákov. Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojím zatknutím, sa začína veľkonočné trojdnie.

V Zelený štvrtok tiež prestávajú zvoniť zvony ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu počas vigílie vzkriesenia na Bielu sobotu. Po skončení omše si kresťania pripomínajú Ježiša ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostal sám. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.

(SITA, gko;jme, foto: webnoviny/sita/ilustračné)