Zhruba 70 percent Slovákov chce do roku 2035 využívať obnoviteľné zdroje namiesto plynu
Zhruba 70 percent Slovákov chce do roku 2035 využívať obnoviteľné zdroje energie namiesto plynu. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre organizáciu Greenpeace Slovensko, ktorý uskutočnili na vzorke 1003 respondentov v období od 16. novembra do 3. decembra. Informuje o tom Greenpeace Slovensko v tlačovej správe.
“Prieskum jasne ukazuje, že Slováci žiadajú zvýšiť investície do obnoviteľných zdrojov energie. Ľudia na rozdiel od politikov pochopili, že obnoviteľné zdroje sú z pohľadu riešenia klimatickej krízy kľúčové. Zároveň sú odpoveďou na súčasnú energetickú krízu. Tú spôsobila naša závislosť od plynu a jeho rastúce ceny na trhu, ktoré následne dvíhajú ceny energií pre domácnosti či mestá a obce,“ uviedla riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.
Riešenie klimatickej krízy očakáva okolo 80 percent opýtaných. Asi 84 percent si myslí, že Slovensko by malo investovať do energií z obnoviteľných zdrojov viac. Momentálne Slovensko využíva 17,5 percenta energie z obnoviteľných zdrojov. Pre udržanie globálneho oteplenia pod 1,5 stupňa Celzia a pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality sú energetické systémy založené na obnoviteľných zdrojoch kľúčové.
Zdroj: (SITA, kh;bfe)
Odporúčané články
Mesto Košice je lídrom v rámci Slovenska v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania. Počas utorkovej diskusie v rámci interaktívneho podujatia „Mesto v meste“, ktoré sa od uplynulého pondelka až do konca tohto týždňa koná v Auparku, sa na tom zhodli košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) a generálna riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Eva Lisová.
Mesto Košice, v spolupráci s Visit Košice a Creative Industry Košice, vyhlásilo začiatkom marca grantovú výzvu na rok 2026. V rámci nej sú otvorené dva programy.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
