Žiadne sobáše ani zábava. Popolcovou stredou sa začína veľký pôst
S príchodom Popolcovej stredy 14. februára sa začína obdobie Veľkého pôstu, ktoré trvá 40 dní až do Veľkej noci. Toto obdobie je pre kresťanov časom pokory, pokánia a duchovného zamerania, ktoré má za cieľ priblížiť ich k Bohu a pripraviť ich na najväčšie kresťanské sviatky – pripomienku umučenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Dôvod a trvanie Veľkého pôstu
Veľký pôst vychádza z tradície, ktorá napodobňuje štyridsaťdňový pôst Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na svoju verejnú činnosť. Je to obdobie, počas ktorého sú dva dni – Popolcová streda a Veľký Piatok – vyhradené pre prísny pôst, kedy je prikázané zdržiavať sa mäsitých pokrmov a je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť.
Rôznorodosť pôstnych tradícií
Rôzne kresťanské cirkvi dodržiavajú pôst odlišne. Zatiaľ čo Rímskokatolícka cirkev vyzdvihuje prísny pôst a bezmäsité pokrmy, Gréckokatolícka cirkev má pôst zahŕňajúci aj vylúčenie vajíčok a syra počas niektorých dní. Na druhej strane, mnohé protestantské denominácie, ako Evanjelická cirkev či Bratská jednota baptistov, ponechávajú dodržiavanie pôstu na individuálnej báze dobrovoľnosti, čo umožňuje verným rozhodnúť, ako a kedy sa budú postiť.
Tri piliere pôstu
- Modlitba – Pôst je obdobím zvýšenej modlitby, ktorá sa zameriava na prosbu o odpustenie a hlboké pokánie. Je to čas, keď by sa veriaci mali obrátiť na Boha a hľadať jeho milosrdenstvo.
- Odriekanie – Odriekanie sa jedla alebo iných bežných potešení (ako sú sladkosti alebo sociálne médiá) je základnou súčasťou pôstu. Týmto odriekaním si kresťania pripomínajú, aby získaný čas a pozornosť venovali Bohu.
- Dávanie – Pôst je tiež časom zvýšenej štedrosti a služby iným. Mnohí veriaci sa rozhodnú venovať čas dobrovoľníckej práci alebo darovať peniaze na charitu, čím prejavujú svoju vďačnosť za Božiu lásku a milosť.
Po pôste
Záverom pôstu by mal byť návrat k normálnemu životu, ale s novým, rozumnejším a slobodnejším prístupom. Pôst by mal pomôcť veriacim vytvoriť si zdravší vzťah k jedlu, k druhým ľuďom a k materiálnym dobrám. Veľký pôst je pre kresťanov nielen obdobím odriekania, ale aj príležitosťou na duchovný rast, hlbšie zamyslenie sa nad svojím životom a posilnenie svojej viery. Je to čas, kedy sa môžu viac priblížiť k Bohu a pripraviť si srdce na oslavu Zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
(NM)
Odporúčané články
Požiar zo začiatku novembra, ktorý v Mašličkove pripravil o život dve deti, opäť nastolil otázku riešenia nelegálnych osád. Za Luníkom IX ostalo ďalších 56 chatrčí a býva tam okolo 300 ľudí. O riešení situácie sme sa rozprávali so starostom MČ Luník IX, Marcelom Šaňom. V rozhovore približujeme projekt prestupného bývania.
V sobotu 29. novembra sa pri Dolnej bráne v Košiciach konal protest proti progresivizmu. Zvolávateľmi boli Alexander Riabov a Andrej Palko, na pódiu vystúpil spevák Marián Greksa či košický komunálny poslanec Michal Djordjevič. Cez telemost sa spojili aj s biskupom Schneiderom z Kazachstanu. Podľa organizátorov prišlo 3000 až 3500 ľudí. Cieľom občianskeho protestu bolo poukázať na škodlivosť ideológie progresivizmu v spoločnosti, rodine a poukázať na jeho dopad na ľudské práva.
Do redakcie sa nám ozvalo viacero čitateľov, ktorí sa sťažovali na dezolátny stav chodníka približne od Šafárikovej triedy po budovu Pošty na Humenskej ulici. “Táto rozsiahla plocha plná chodníkov a zelene, ktorú denne využívajú doslova stovky ľudí, je v dezolátnom stave už roky. Myslím, že o danom stave vie každý obyvateľ Terasy,” uvádza v mailovej komunikácii jeden z čitateľov, pán Rolko. Pýtali sme sa preto starostu MČ Západ Marcela Vrchotu, či o stave chodníka vie a kedy sa chystá jeho rekonštrukcia.
