ZSSK ubezpečuje cestujúcich, že neruší predaj lístkov
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) ubezpečuje cestujúcich, že predaj cestovných dokladov neruší. Predaj lístkov bol od 16. marca zrušený len v 66 menších staniciach, kde predaj vykonávali zamestnanci Železníc Slovenskej republiky (ŽSR). Informoval o tom hovorca ZSSK Tomáš Kováč.
Cestujúci si podľa neho môžu aj naďalej zaobstarať lístky viacerými spôsobmi. Vzhľadom na aktuálnu situáciu v súvislosti s výskytom nového koronavírusu však odporúča najmä zakúpenie lístkov cez mobilnú aplikáciu Ideme vlakom či cez responzívny e-shop ZSSK. K dispozícii sú naďalej aj osobné pokladnice na celom území SR. Kováč však upozornil, že ZSSK od 16. marca zatvorila všetky svoje zákaznícke centrá a rezervačné pracovisko pre osobné vybavovanie.
“Národný dopravca zároveň opakovane upozorňuje cestujúcich, že vzhľadom na vážnosť situácie je nevyhnutné, aby mali pri nákupe cestovných dokladov v osobných pokladniciach a vo vlaku všetci na tvári ochranné rúška, prípadne si ústa a nos prekryli šatkou či šálom. V prípade, že tak neurobia, môžeme ich vylúčiť z prepravy. Cestujúcich tiež prosíme, aby pri platbe uprednostnili platobné karty a obmedzili tak osobný kontakt,” zdôraznil hovorca.
(TASR)
[ad][/ad]Odporúčané články
V závere roka 2025 sme informovali o tom, že wellness centrum v Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE) pripadlo do nájmu firme mestského poslanca Miroslava Špaka a jeho firme SPAK, s. r. o. Pár dní pred Vianocami ohlásil poslanec Špak v rámci projektu KW360 využívanie fitness a wellness centra v NOCKE za symbolický jednorazový poplatok. Problém je, že SPAK s.r.o. prevádzkuje wellness. Fitness centrum prevádzkuje Naytilus Fitness, ktorý sa od Špakovho projektu dištancoval.
Starosta obce Zemplín Róbert Rostáš pracuje už druhý rok bez nároku na mzdu. Finančné prostriedky, ktoré by inak smerovali na jeho plat, investuje do rozvoja samosprávy. Doteraz takto do obce vložil približne 40-tisíc eur.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
