Zvieratá v košickej zoo si pochutnali na vianočných stromčekoch
Nepredané vianočné stromčeky tradične slúžia ako potrava pre niektoré zvieratá v košickej zoologickej záhrade. Prvú várku dostali po Vianociach, druhá k nim v uplynulých rokoch zvykla doraziť po novoročných sviatkoch.
Za zoo to povedal inšpektor chovu Jozef Lenard.
„Dávame ich takmer všetkým kopytníkom. Napríklad si na nich pochutnávajú kamzíky, tahry himalájske, muflóny, kozy, ovce, zubry, jelene,“ povedal s tým, že väčšina kopytníkov potrebuje takúto drevitú vlákninu na podporu trávenia. „Čo sa týka zubra, v prírode tvoria konáre stromov, mladé výhonky a podobne až dve tretiny jeho kŕmnej dávky. Nejde tak len o spestrenie potravy, ale o jej nevyhnutnú súčasť,“ doplnil Lenard.
[ad][/ad]Najviac borovice a smreky
Zvieratám v košickej zoo podľa neho chutia najviac borovice a smreky, najmenej nórske jedle. „Berieme len stromčeky, ktoré sa nepredajú. Tie použité, ktoré ľudia vyhodia, sú pre zvieratá nebezpečné. Môžu byť na nich rôzne drôtiky, nitky či zvyšky ozdôb, čo by im mohlo uškodiť,“ povedal s tým, že z obchodných reťazcov v minulých rokoch dostávali druhú várku nepredaných vianočných stromčekov začiatkom nového roka. Vzhľadom na aktuálny tzv. lockdown môže byť podľa neho tentoraz situácia iná.
[ad2][/ad2]Foto: TASR
(TASR)
Odporúčané články
V košickej mestskej hromadnej doprave dôjde od nedele 8. marca k dočasným zmenám. Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) upozorňuje cestujúcich, že úpravy trás sa dotknú viacerých autobusových liniek pre pokračujúce práce na Rastislavovej ulici.
Kamil Šaško navštívil Detskú fakultnú nemocnicu Košice, kde sa oboznámil s aktuálnym stavom stavebných úprav pripravovaného pracoviska magnetickej rezonancie pre detských pacientov. Počas návštevy absolvoval prehliadku priestorov budúceho pracoviska a s vedením nemocnice rokoval aj o ďalších investičných projektoch, ktoré majú podporiť rozvoj pediatrickej zdravotnej starostlivosti na východnom Slovensku.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
