Íri sú dnes v zelenom. Slávia Deň svätého Patrika

Íri na celom svete budú dnes bujaro oslavovať. Spolu s nimi sa tešia na Deň svätého Patrika aj príslušníci iných národov a národností, ktorí sa rozhodli v Írsku žiť. Patrí k nim aj Košičanka Martina Hnidiaková (na snímke vpravo, vľavo sestra Miška). 

Oslavy patróna všetkých Írov vrcholia 17. marca. Prípravy však trvajú niekoľko týždňov. Veľkolepé pochody po hlavnom meste Írska, Dubline, mnohým môžu pripomínať bláznivé vítanie Nového roka. S jednou výnimkou – všetko je zelené, ľudia sú oblečení v kostýmoch írskych škriatkov a v uliciach nenájdete človeka bez symbolu Svätej Trojice – trojlístka.

Cez deň pochod, večer krčmy

Deň svätého Patrika je kultúrny, náboženský a štátny sviatok, ktorý na celom svete Íri oslavujú približne od začiatku 18. storočia. Spočiatku to bol katolícky sviatok, no postupne sa z neho stala svetská oslava írskej kultúry. Dnes je tento deň považovaný za začiatok turistickej sezóny. „V Dubline sú oslavy naozaj veľkolepé. Všetci sa pripravujú na slávnostný sprievod, ktorý sa začína v ranných hodinách. V uliciach tak môžete vidieť množstvo pouličných umelcov, artistov v nádherných kostýmoch. Všade navôkol počuť keltskú hudbu, ktorá vás núti tancovať. Je to naozaj zážitok,“ hovorí Martina. 

Celé mesto je oblečené v zelenej farbe. Obchody sú vyzdobené zlatými mincami v batôžtekoch, vílami či dúhovými škriatkami, ktorí vraj prinášajú šťastie. Nielen sprievod, ale každý, kto sa rozhodne vyjsť do ulíc, je oblečený v zelených odtieňoch. Na lícach majú ľudia namaľované ďatelinové lístky, na hlavách klobúky škriatka leprikóna, ktorý podľa mytológie žije na ostrove a má nadprirodzené schopnosti. „Íri sú veľkí národovci, a preto okrem tradičných symbolov spojených s týmto sviatkom, majú v rukách vlajky a neustále nimi mávajú. Okrem toho tancujú, spievajú a večer sa všetci vytratia do krčiem popíjať whisky a pivo Guinness. Alkohol tečie potokom, ale to k tomuto patrí. Mne Íri niekedy doslova pripomínajú východniarov. Tento sviatok sa pre mňa stal neodmysliteľnou súčasťou môjho života na ostrove. Ja sama sa už teraz teším, ako vyjdem do ulíc oblečená v zelenom a večer s priateľmi zakotvíme v hostinci, keďže v tento deň sa v Írsku nepracuje,“ s úsmevom hovorí Martina. 

Výtržnosti nehrozia

Deň sv. Patrika sa neoslavuje iba v Írsku, ale po celom svete. Najväčšie sprievody sú v Austrálii, Kanade, na Novom Zélande či v USA, kde je množstvo írskych prisťahovalcov. „Dublin je však aj napriek celosvetovej obľúbenosti tohto sviatku centrom osláv. V uliciach je cez pol milióna ľudí. Človek by možno povedal, že pri takom množstve domácich a turistov bude na každom kroku bitka, porozbíjané fľašky či vitríny v obchodoch. Opak je však pravdou. Na to, že ide o najväčší sviatok v roku, je všetko pokojné a málokedy tu musí zasahovať polícia. Íri sú priateľskí a milí ľudia,“ vysvetľuje.

Motivácia – peniaze a angličtina

Martina odišla do Dublina pred deviatimi rokmi. Na Slovensku nechcela ostať, pretože tu nevidela svoju budúcnosť. „Túžila som na vlastnej koži vyskúšať, čo je to odísť zo svojho rodného kraja. Dôvodom boli, samozrejme, aj lepšie pracovné možnosti a zdokonalenie sa v anglickom jazyku. Myslím si, že to je dosť silná motivácia,“ hovorí. 

Len čo zmaturovala na Hotelovej akadémii v Košiciach, naskytla sa jej možnosť odcestovať do Írska. „Mala som tu kamaráta, ktorý mi poskytol ubytovanie, a tak som si kúpila letenku. Odvtedy som tu a neľutujem. Mám všetko, čo potrebujem. Samozrejme, začiatky sú všade ťažké. Najväčší problém som mala s jazykom, pretože Íri nehovoria takou angličtinou, akú sa učíme my v škole. Majú vlastný slang a niekedy je im ťažké rozumieť. Pred odchodom do Írska som si myslela, že viem aspoň trošku po anglicky. Bola som o tom presvedčená, až pokým som nevystúpila z lietadla,“ dodáva s úsmevom. 

Martina pracuje ako čašníčka v miestnej reštaurácii, no jej ambície sú oveľa vyššie. „Urobila som si ročný kurz na marketing a manažment cestovného ruchu. Verím, že sa mi čoskoro podarí v tejto brandži uplatniť. V Írsku si pracujúcich ľudí vážia oveľa viac ako u nás. Tu človek nemá problém sa posťažovať alebo si vypýtať zvýšenie platu. Šéf je vždy na vašej strane. Na Slovensku je to úplne iné. Každý sa bojí o prácu, a preto sa uspokojí aj s málom,“ dodáva. 

Chýbajú jej najmä štyri ročné obdobia

Martina dlho nesmútila ani za svojimi najbližšími. Po skončení štúdia na Technickej univerzite v Košiciach za ňou prišla aj jej sestra Michaela, ktorá pracuje ako asistentka predaja a pred dvoma rokmi zbalila kufre aj ich mama. „Tá síce upratuje kancelárie, ale na Slovensku by za túto prácu dostala desaťkrát menší plat. Teším sa, že sme tu všetky pokope. Odkedy tu mám svoju rodinu, na Slovensko ma nič neťahá. Našla som si tu priateľa a spolu s ním mám aj synčeka Olivera, ktorý presne na Deň sv. Patrika oslávi rok a pol. Zatiaľ sa vrátiť neplánujem, ale človek nikdy nevie.“ 

Okrem tradičných jedál ako bryndzové halušky či vyprážaný syr Martine najviac chýba naše počasie. „V jeden deň tu zažijete dážď, hmlu, slnko, vietor. Je to šialené, ako sa tu vie počasie meniť. Niekedy túžim po tom, aby sme tu mali štyri ročné obdobia. No aj napriek tomu je podľa mňa Írsko jedinečná krajina opradená legendami a mystikou. Väčšina Írov sú silne veriaci katolíci. Je však zaujímavé, že v niektorých domácnostiach, ale to najmä na dedinách, majú škriatka či vílu, ktorá im má prinášať šťastie.“

Vďaka panenskej prírode a zeleným pastvinám táto krajina dostala prívlastok „smaragdový“ ostrov. Írsko, to nie je len Dublin. Sú to aj nádherné zákutia, malebné dedinky, nedotknutá príroda. Íri dokonca veria, že ich krajina je preto taká krásna, lebo ich ochraňujú nadprirodzené bytosti.

Foto: mh