Prečo odchádzajú mladé Košičanky do sveta?
Kedysi to boli predovšetkým muži odhodlaní pracovať v zahraničí, aby uživili svoje rodiny. Dnes pracuje za hranicami Slovenska čoraz viac mladých žien. Či je za tým nedostatok pracovných ponúk, zlé finančné ohodnotenie alebo len objavovanie novej kultúry, sme sa opýtali mladých Košičaniek, ktoré sa rozhodli vymeniť svoju krajinu za inú.
Štyri dievčatá – Viktória, Ivka, Michaela a Denisa – nám predstavili svoju prácu v zahraničí, dôvod rozhodnutia vymeniť domov za cudzinu a prezradili aj to, či sa chystajú vrátiť späť do Košíc.
Prečo práca v zahraničí?
Viktória Garberová sa presťahovala do holandského mesta Emmen za svojou mamou, ktorá tam žije niekoľko rokov. Chcela vyskúšať život v zahraničí a zarobiť nejaké peniaze. „V Holandsku pracujem takmer dva a pol roka. Som pracovníčkou vo fastfoode v novootvorenom zvieracom parku,“ priblížila nám svoje zamestnanie.
Košičanka Michaela Glevaňáková pracuje v Nemecku ako opatrovateľka. Prácu v zahraničí považuje len za dočasnú. Na Slovensko by sa rada vrátila: „V Nemecku pracujem v Saaldorf-Surheim alebo aj v meste Freilasing. Cez Facebook som našla zaujímavú pracovnú ponuku. Neváhala som a okamžite som kontaktovala zamestnávateľa. Viedla ma k tomu vidina lepšieho zárobku a tiež zdokonalenie sa v jazyku.“ Miška je v zahraničí zamestnaná viac ako pol roka.
Aj Ivka Hricová sa rozhodla opustiť rodné mesto. Pracuje ako au-pair vo švajčiarskom Nyone. Stará sa o dve deti a domácnosť. „Dostala som sa tu prostredníctvom mojej tety, ktorá tu pracuje dlhé roky. Potrebovala som zmenu a naskytla sa mi táto príležitosť.“ Vo Švajčiarku je už pár mesiacov.
Denisa Goldirová vymenila Slovensko za zahraničie už niekoľkokrát: „Už počas štúdia som strávila dve letá v USA, potom prišiel Erasmus v Španielsku, ktoré som si natoľko zamilovala, že som tam ostala po skončení semestra ďalšie letné prázdniny aj na stáž.“ To ešte netušila, že sa jej Španielsko stane domovom. Dnes Denisa pracuje ako „trainee“ pre veľkú medzinárodnú spoločnosť, ktorá má pobočky po celom svete. „V Madride je však materská pobočka, takže nás tu je celkom dosť. Ja konkrétne pracujem v oblasti plánovania a projekt managementu,“ upresnila bývalá Košičanka.
A prečo nie na Slovensku?
Viktória prácu na Slovensku odmietla. Podľa nej sa u nás človek viac narobil, ale takmer nič nezarobil. Kým u nás sa jej mesačná mzda pohybovala v sume 2,60 € na hodinu, v Holandsku je jej hodinová sadzba 10,30 €. „Absolútne mi to nestačilo ani na prežitie.“
Miške sa prácu doma nepodarilo nájsť. Platové podmienky boli pre ňu tiež nevyhovujúce. „Mzda za prácu, ktorú mi ponúkli, sa pohybovala v rozmedzí minimálnej mzdy, v zahraničí to je okolo 1000 € na mesiac.“
Ivka pred odchodom do Švajčiarska pracovala doma ako stewardka. Neskôr sa chopila možnosti spoznať Švajčiarsko. „Prácu na Slovensku som neodmietala, využila som však možnosť lepšieho zárobku a tiež ma lákalo spoznať novú krajinu.“
Dobrodružná Denisa bola od začiatku rozhodnutá pre cestovanie a prácu v zahraničí. Za hranicami je päť mesiacov. Hneď po promóciách odišla do Anglicka. Z Brightonu sa potom odsťahovala do Madridu. Predtým, ako sa usadí, túžila zažiť niečo nové. „Stále je to dobrodružstvo prísť na miesto, kde ste nikdy predtým neboli a začať nový život. Takže stereotyp nehrozí. Toho som sa doma bála.“
Vyšší zárobok, vyššie náklady?
Holanďanke Viki sa životné náklady pobytu pohybujú v rozmedzí 400 € až 500 €.
Mišku ako opatrovateľku v Nemecku stojí živobytie minimum. „Rodina opatrovaného pacienta mi hradí stravu a ďalšie životné náklady,“ vysvetlila.
Aké skúsenosti má Ivka vo Švajčiarsku? „Potraviny sú tu drahšie približne o 50 percent, možno aj viac. Sú ale kvalitnejšie ako u nás.“
Denisa nám opísala pomery v Španielsku: „Veľmi záleží na tom, kde žijete. Ak je to Madrid alebo Barcelona, náklady na bývanie sú dvoj až trojnásobne vyššie ako v iných, menších mestách. Ceny potravín sú podobné ako u nás. Posedenie v bare a návšteva klubu vás vyjde určite drahšie, ale raz za čas sa to dá. Vstup do známeho klubu stojí okolo 20 eur, za pivo zaplatíte okolo 5 eur. Verejná doprava, ako medzimestské autobusy a vlaky, je tu neporovnateľne drahšia. V deň odchodu vás lístok na vzdialenosť 600 km môže stáť aj vyše 100 eur. Študentské zľavy tu neplatia.“
Čo sa musí zmeniť, aby sa vrátili domov?
Viktória o návrate na Slovensko v blízkej budúcnosti neuvažuje. „Povedzme si úprimne, na Slovensku by sa najprv musel zmeniť celý systém. Až tak by som možno pouvažovala o návrate. Nečaká ma tu žiadna budúcnosť.“
Michaela pokladá prácu v Nemecku za dočasnú: „Chystám sa vrátiť späť na Slovensko a robiť sama na seba.“ Podobne sa nad situáciou zamýšľa aj Ivka: „Chystám sa vrátiť domov. Hádam to jedného dňa neoľutujem.“ Aj ona by doma privítala určité zmeny: „Je veľa vecí, ktoré by sa mali na Slovensku zmeniť. Napríklad celý sociálny systém, práca by mala byť lepšie zaplatená, privítala by som viac pracovných ponúk pre uplatnenie absolventov a starších ľudí, mala by sa zlepšiť zdravotnícka starostlivosť…“
Denisa nie je rozhodnutá, či sa niekedy vráti zo zahraničia domov. „Všetko záleží na možnostiach a nových príležitostiach, ktoré ma ešte v živote čakajú.“ Na Slovensku by privítala širší výber pracovných ponúk. „Keby bolo u nás viac medzinárodných spoločností s rovnakými podmienkami, aké poskytujú v ich zahraničných pobočkách, určite by to bolo lepšie.“
Oľga Točíková
Foto: archív ot
