Problém s učením je možné riešiť zábavne
Učenie je do približne piatich rokov zábava. Množstvo nenáročných aktivít, ktoré ovplyvňujú psychický a fyzický vývoj dieťaťa sa dejú prirodzene. Keď však ratolesti nastúpia na základnú školu, začnú si uvedomovať svoje nové povinnosti. Učenie prestáva mať charakter zábavy. Aj preto sa množstvo súčasných detí od šiestich rokov dostáva do stresu a učeniu sa vyhýba.
Medzi najmenšími sú talentovaní žiaci, ale aj takí, ktorým niektoré predmety nejdú do hlavy. Tu prichádza na scénu rodič, ktorý musí svoje dieťa pozorovať, rozprávať sa s ním a spoznávať ho, aby vedel, ako mu má pomôcť. Učiť a hrať sa, je cesta, ktorou možno pristupovať k dieťaťu už od narodenia. „Výraznejšie dochádza u dieťaťa k učeniu vo veku od dvoch rokov. Spoznáva farby, obrázky, zvuky. Spôsob, akým sa dieťa hrá, rodičovi prezrádza, aký je jeho potenciál a čo všetko môže zvládnuť. Hra je zároveň dobrá na to, aby sa medzi rodičom a dieťaťom vytváralo puto,“ vysvetľuje detská psychologička Mária Tóthová-Šimčáková.
Rodič ako sprievodca
Základný potenciál pre hru v rodine je, že sa iniciatívy chopí rodič. „Vyberie hru, položí ju do stredu izby a nechá dieťa, aby ju rozbalilo, vysypalo. A ide sa na to,“ dodáva psychologička.
Rodič má počas hrania tri základné funkcie. Svoje dieťa pozoruje a spoznáva, aby zistil, v čom vyniká alebo zaostáva. Druhá úloha rodiča je svoje dieťa v hraní nasledovať. Aspoň chvíľu. Ratolesť potom vie, že máte záujem o to, čo robí. Úlohou rodiča je tiež byť kreatívny. Využívajte hračky rôznymi spôsobmi, inšpirujte svoje deti a rozvíjajte im fantáziu. Ak hľadáte rýchlu zábavu pre svoje dieťa, vyskúšajte hru Tik tak bum. Jej hlavným princípom je vymyslieť v čo najkratšom čase správne slová a nenechať si v rukách „vybuchnúť bombu.“ Veľmi jednoduchou hrou, ktorá rozvíja myslenie najmenších, je Family Farm. Súťaží sa v nej o to, kto najrýchlejšie a správne priradí obrázky z kartičiek k svojej farme.
Kedy sa hrať?
Pri správnom ponímaní dokáže byť hra skvelým uvoľnením po náročnom učive alebo efektívnou rozcvičkou. Dôležité je vybrať si správne. Na náročnejšie rodinné hry je čas cez víkend. „Aj počas pracovného týždňa si nájdite chvíľu na špeciálne krátke zábavné aktivity, ktoré môžu slúžiť ako odmena po splnení povinností. Dieťa ocení, že potom ako s ním rodič strávi čas pri úlohách, neodíde, ale odmení ho svojou spoločnosťou a zábavnou aktivitou.“
Nejde vášmu dieťaťu v škole matematika? Skúste hry, ktoré zábavne vysvetľujú základné počty alebo obsahujú manipuláciu s číslami. „Dnešným deťom chýba aj schopnosť čítať a najmä čítať s porozumením. U nás doma si deti všetky inštrukcie a návody k hrám musia naštudovať samy a potom ich interpretujú nám, rodičom, aby sa učili chápať a vstrebávať texty,“ radí psychologička. Na podobnú rozvičku poslúži napríklad hra Rummikub, počas ktorej je úlohou hráčov zostaviť skupiny a poradie z čísiel, ktorú máte v stojane. „Môžete ju hrať len krátko, ako preskúšanie dieťaťa alebo ako dlhšiu hru, do ktorej sa zapoja všetci členovia rodiny. Ide o zmes kombinatoriky a počítania, ktoré dokážu zvládnuť už deti na prvom stupni základnej školy,“ hovorí Jana Karásková zo spoločnosti Piatnik.
Vyberie si každý
Majú vaše deti problémy s matematikou alebo naopak, patrí medzi ich obľúbené predmety? V ich detskej izbe by v tom prípade nemala chýbať kartová hra Počítej!, ktorá učí jednoduchým spôsobom zvládať základné matematické úkony. Dopracovať sa k číslam deťom pomôžu zábavné obrázky slimákov, žiab či vtákov. V súčasnej interaktívnej dobe deti však strácajú aj schopnosť vyjadriť sa a komunikovať. Aj preto sú pre ne vhodnou zábavou hry ako Activity alebo Memo Palace. „Hra Activity je celosvetovo obľúbená. Núti hráčov používať reč tela, rozvíja vyjadrovacie schopnosti, kreslenie, ale aj logické myslenie. Pre dieťa, ktoré má problém s komunikáciou či socializáciou, môže predstavovať veľký prospech. Memo Palace je zas hra, ktorá trénuje pamäť a aj reč. Funguje na princípe pexesa, no je spestrená nutnosťou vymýšľať si počas hry aj krátke príbehy,“ vysvetľuje Karásková.
Mnohí ľudia silu hry a zábavy podceňujú. Či už ide o rodičov alebo pedagógov, mnohí volia cestu výdrže a pracovitosti. V deťoch však pri takomto spôsobe prístupu k učeniu môže zavládnuť nechuť či vzdor. Hranie sa je viacúčelová činnosť, ktorá dieťaťu pomáha v niekoľkých smeroch:
· rozvoj fyzických schopností vďaka rôznym úlohám, kedy sa musí dieťa plaziť, liezť, behať či udržiavať rovnováhu,
· rozvoj kognitívnych funkcií mozgu, ktoré pomáhajú spoznávať, pamätať si, učiť sa a spoznávať okolitý svet,
· vývoj jazykových schopností, pretože hranie sa je často o komunikácii s jedným alebo viacerými ľuďmi, schopnosti vyjadriť sa, vysvetliť alebo argumentovať,
· rozvoj sociálnych zručností, pretože sa dieťa pri hre učí spolupracovať v rámci tímu, hrať podľa určitých pravidiel, akceptovať výhru súpera, preberať určitú rolu.
(ML)