Ako chutí voda? Prečo Košičania nemajú rovnakú vodu z vodovodu
Aj čistá voda z vodovodu, ktorú si dennodenne môžete nalievať vo vašich domovoch má svoju chuť. V každej mestskej časti či sídlisku v Košiciach môže byť chuť iná. Možno práve preto vám doma voda z vodovodu chutí viac ako v práci, či u priateľky Nad jazerom… Zdá sa vám to čudné? Odpoveď na nejasnosti je však jednoduchá.
Veľká a dôležitá Starina
Pre Košice, mesto s približne 240 tisícami obyvateľov je nepochybne primárnym vodným zdrojom vodárenská nádrž Starina, ktorá je vzdialená zhruba 100 km od mesta. Táto nádrž je zároveň najväčším zdrojom pitnej vody v strednej Európe. Nachádza sa v najvýchodnejšom cípe Slovenska, v severovýchodnej časti Zemplína na území okresu Snina, v katastri obce Stakčín.
Nádrž bola vybudovaná na hornom toku rieky Cirocha v Bukovských vrchoch na území Národného parku Poloniny. Má objem 59,8 mil. m3 vody a rozprestiera sa na ploche viac ako 311 hektárov. Len priehradný múr má výšku 50 m. Bola vybudovaná v rokoch 1981 až 1988 pre zásobovanie regiónu východného Slovenska (najmä Prešova a Košíc) pitnou vodou. Jej výstavbe predchádzalo vysťahovanie siedmich dedín z dôvodu ochranného pásma zdroja pitnej vody nad nádržou. Aktuálne je jej podiel na celkovom objeme vody, ktorou sú zásobované Košice, zhruba 41 percent. Každú sekundu z nej pritečie 250 litrov vody a zásobuje najmä Sídlisko Ťahanovce, čiastočne aj obec Ťahanovce, no do tej Východoslovenská vodárenská spoločnosť dodáva vodu i z iných zdrojov.
Bukovec ako ho nepoznáme
Je druhým najväčším zdrojom pre mesto. Z tejto vodárenskej nádrže pritečie do Košíc 120 litrov za sekundu, jej podiel na celkovom objeme je asi 20 percent. Vodou z Bukovca zásobujú vodárne Sídlisko KVP. Mnohí Košičania ale nevedia, že vodárenská nádrž Bukovec je nad rekreačnou, pre verejnosť určenou nádržou Bukovec. Umelá hrádza Bukovec – spomínaný vodárenský zdroj – je väčšia ako rekreačný Bukovec, jej dĺžka je 2,8 kilometra a výška hrádze nad terénom je od 50 do 55 metrov. Táto lokalita je však neprístupná na rekreáciu a rybolov, pretože pre jej okolie platí vyhláška I. pásma hygienickej ochrany a je, samozrejme, strážená.
Prekrásny Drienovec
Skutočne nádherný vodný prameň Drienovec, vyvierajúci v kopcoch Národného parku Slovenský kras, je tretím najvýdatnejším zdrojom pre Košice – jeho dodávky sú 165 l/s. Na treťom pomyselnom mieste sa však umiestnil preto, lebo nie všetka jeho voda zásobuje mesto Košice. Po trase do Košíc má i iných odberateľov – Moldavu nad Bodvou a priľahlé obce. Do Košíc sa voda z Drienovca dostáva v objeme 80 litrov za sekundu. Priteká do vodojemov na Červenom raku, kde sa mieša s vodou zo Stariny, Bukovca či vodou z Medzeva. Spomenuté vodojemy potom takto premiešanou vodou zásobujú mnohé sídliská a mestské časti Košíc – Staré Mesto, sídlisko Terasa, Železníky, Juh, Barca, Nad jazerom, Krásna, ale i obce pri Košiciach – Šebastovce, Valaliky, Geča či Čaňa.
Starček Čermeľ
Najstarší v súčasnosti využívaný zdroj pitnej vody (bol vybudovaný na prelome 19. – 20. storočia), ktorý gravitačným potrubím zásobuje severnejšiu polovicu Komenského ulice a jej okolie. Výtlačným potrubím zasa zásobuje kopec Bankov. Výdatnosť zdroja je zhruba 30 litrov za sekundu.
Medzev – vojak v zálohe
Medzev v minulosti predstavoval skutočne významný zdroj vody pre naše mesto, no dnes je už len využívaný. Aktuálne plní pre vodárenskú spoločnosť akúsi rezervu. Je v pohotovosti špeciálne pre prípady, že by ostatné zdroje neboli dostačujúce alebo by zlyhali z nejakých dôvodov. Medzev je s Košicami prepojený 700-milimetrovým privádzačom, ktorý bol narýchlo postavený v čase krízy pre mesto Košice – keď do mesta tiekla voda 2 – 3 hodiny denne – a pre súčasné potreby je bohužiaľ predimenzovaný, pretože po privedení vody zo Stariny medzevská voda už nebola potrebná.
Studne, studničky pri Hornáde
Studní je síce viac ale azda najvýznamnejším z?tejto skupiny zdrojov sú vody z čerpacej stanice Sokoľ – Tepličany. Podiel studní pri Hornáde na zásobovaní Košíc nie je veľký, ide približne o 2 – 3 percenta, priteká z nich zhruba 18 litrov za sekundu. Teraz sú využívané hlavne pre potreby zásobovania Družstevnej pri Hornáde a časť vody sa dostáva do mesta.
Práve spomínané množstvo zdrojov, ktorými sú zásobované Košice, spôsobuje odlišnosti vody v jednotlivých častiach mesta. Je to tým, že voda z každého zdroja má inú podobu aj keď je kvalitná a pitná. Je iná, s iným zložením a inými fyzikálno-chemickými parametrami – práve to spôsobuje jej rozdielnu chuť. Väčšina obyvateľov nášho mesta má vodu zmiešanú z viacerých zdrojov, keďže jednotlivé sídliská a mestské časti sú vzájomne poprepájané zložitým systémom potrubí, prečerpávacích staníc a vodojemov. A teda aj tvrdosť vody je rôzna. Závisí od toho, z akých zdrojov je zásobovaná a v akom pomere sa namieša. Zmiešavací pomer nie je fixný, závisí od prevádzkových požiadaviek, a preto sa môže stať, že tvrdosť vody sa v odbernom mieste v priebehu roka zmení. Tvrdosť vody zahŕňa predovšetkým obsah vápnika a horčíka vo vode, zaraďuje sa do niekoľkých stupňov. Zo zdravotného hľadiska je pre pitné účely vhodnejšia tvrdá voda. Priemerné hodnoty tvrdosti aj iných vybraných ukazovateľov – pH vody, voľný chlór, dusičnany, železo a mangán z jednotlivých odberných miest sú pravidelne štvrťročne zverejňované na webovej stránke VVS.
Čo v krízových momentoch?
Skutočne zložitý systém zásobovania vody je nastavený tak, že v prípade krízového režimu dodávky vody v samotnom meste vďaka prepojeniam a prečerpávacím staniciam nie je problém tok vody operatívne presmerovať tak, aby žiadne sídlisko nezostalo bez vody a spotrebiteľ ani nevedel, že je vyradený niektorý zdroj. Trochu iná situácia je v niektorých menších okrajových častiach, ale aj v obciach okolo Košíc. Napríklad mestská časť Pereš je zásobovaná prevažne bukoveckou vodou, ak by ale bolo potrebné Bukovec z?nejakých dôvodov odstaviť, časť Pereša by sme vedeli zabezpečiť presmerovaním, no zvyšok by musela vodárenská spoločnosť dočasne zásobovať cisternami. Podobne je to napríklad aj s obcou Budimír (okres Košice – okolie), ktorá je poslednou „zastávkou“ na trase zo Stariny do Košíc a v prípade odstavenia starinského zdroja by museli nastúpiť cisterny.
Podstatná kvapka na záver
Napriek tomu, že nie každý dokáže odlíšiť chuť vody trebárs z Komenského ulice (z Čermeľa) od inej trebárs zmiešanej vody v Starom Meste, je fakt že sa nájdu ľudia, ktorí rozdiely evidujú. Dôležité je však čosi iné, a to, že bez ohľadu na zdroj je voda, ktorú VVS dodáva obyvateľom mesta, stále kvalitná a zdravotne bezchybná.
A týka sa to nielen Košíc a nielen košického závodu, ktorý zásobuje aj okres Košice – okolie, ale celej vodárenskej spoločnosti.
