Ako sa tvorí cena? Vodné – stočné

Pitná voda nie je zadarmo. Vodárenská spoločnosť musí kúpiť takzvanú surovú vodu od štátu. Ide o prvotný náklad. Následne sa voda dopravuje do úpravní vôd, kde sa z nej vyrába voda pitná a cez potrubia a čerpacie stanice sa dostáva až do našich domácností a firiem. 

Na všetky tieto činnosti dohliadajú stovky pracovníkov VVS. To isté platí aj pri odvádzaní odpadových vôd cez verejnú kanalizáciu, ktoré sa vyčistia v ČOV a následne ich vodárenská spoločnosť vracia už ekologicky bezchybné  späť do prírody. 

Cenu vody reguluje štátny úrad

Dodávka pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd je cenovo regulovaná činnosť. Pod tým pojmom rozumieme to, že cenu vodného a stočného neurčuje neviditeľná ruka trhu, cena sa neodvíja  od  ponuky a dopytu, nerozhoduje o nej vedenie spoločnosti. Stanovuje ju Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). VVS v procese cenového konania predkladá ÚRSO množstvo ekonomických údajov, ako aj prehľad o stave majetku.

„Povinnou súčasťou návrhu na zmenu ceny je aj rozhodnutie akcionárov, ktorí na valnom zhromaždení hlasovaním vyjadria súhlas s predložením cenového návrhu na ÚRSO,“ vysvetľuje ekonomická riaditeľka a členka predstavenstva VVS Ing. Anita Gašparíková (na snímke).

V rôznych regiónoch rôzne ceny – to platí pre všetky energetické spoločnosti 

Cena vodného a stočného sa stanovuje na základe presných ekonomických a technických ukazovateľov. Náklady a spôsob výpočtu ceny je definovaný zákonom a vodárenské spoločnosti sú povinné ho dodržiavať. Prečo máme na Slovensku v jednotlivých regiónoch rôzne ceny? Lebo každá vodárenská spoločnosť má iné náklady a fakturuje iné množstvo vody a platí to pre všetky energetické odvetvia. 

Začnime od nákladov 

Percentuálna štruktúra nákladov vodárenských spoločností je viac-menej identická bez ohľadu na región. „Nie je dôležité, aká je absolútna výška nákladov, či je to  5 alebo 100 miliónov eur ročne. Rozdiel spočíva v tom, či niekto prevádzkuje 100 km sietí, alebo 6 000 km. Zásadný nepomer je aj v tom, či sa zabezpečuje trvalá prevádzka 10 čistiarní odpadových vôd alebo len dvoch,“ vysvetľuje ekonomická riaditeľka VVS.

70 – 80 % nákladov vodárenských spoločností sú fixné. To je fenomén všetkých energetických spoločnosti – plyn, elektrina, teplo. „Spôsobuje to vysoká investičná povinnosť udržiavať kapacity (technické, personálne, materiálové), aj keby spoločnosť mala hoci len jedného odberateľa. Preto sú „monopolné“ spoločnosti regulované,“ upresňuje Ing. Gašparíková. 

Cenu ovplyvňuje aj množstvo

Druhým zásadným faktorom, ktorý ovplyvňuje cenu, je množstvo. Prevádzkovanie kilometra siete vo väčšom meste s priemyselnou výrobou môže znamenať 1 000 pripojených obyvateľov a napr. potravinársky podnik s pravidelným odberom vody.  Zatiaľ čo prevádzkovanie kilometra siete pre vodárenskú spoločnosť na vidieku znamená pripojenie 50 rodinných domov, malý obchod a odber pre miestnu materskú škôlku. 

Kritici najčastejšie porovnávajú dve najväčšie vodárenské spoločnosti na Slovensku – teda košickú vodu s vodou dodávanou Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s.. Neoprávnene pritom tvrdia, že košická voda je drahšia. Zámerne však pritom neporovnávajú fakty a údaje. Náklady a množstvo sú zásadné, rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú tvorbu ceny vodného a stočného. 

VVS a BVS sú rovnako efektívne, majú rovnaké tržby na 1 euro nákladov  

VVS má oproti BVS vyššie tržby, ale aj vyššie náklady. Keď vypočítame ich pomer, zistíme, aký je ukazovateľ efektivity týchto vodárenských spoločností, čiže koľko tržieb dosiahnu na 1 euro nákladov. Čísla hovoria jasnou rečou: VVS – 1,01 versus BVS – 1,02. To znamená, že Košice a Bratislava sú rovnako efektívne, lebo dosahujú rovnaké tržby na 1 euro nákladov.

Rozsah prevádzkovanej siete je pre cenu vodného a stočného zásadný. Za ním vidíme náklady na zamestnancov, ktorí vykonávajú opravu, údržbu siete, zabezpečujú prevádzku objektov, montérov, šoférov, elektrikárov, dispečerov, náklady na pracovníkov, ktorí sú v teréne aj v nepretržitých prevádzkach. Je to dôležité aj z hľadiska nákladov na materiál, techniku, strojné zariadenie, odstraňovanie porúch, vytýčenie sietí, ochranu objektov a množstvo nákladov, ktoré súvisia s ich prevádzkou. Každá prevádzkovaná obec znamená výmenu vodomerov, odpočty vodomerov, odber a kontrolu vzoriek, prevádzkovanie technickej dokumentácie, fakturáciu, odstraňovanie poruchy a mnoho ďalších špecifických činností.

Jednoznačné závery

• Košice prevádzkujú o 82 % viac vodovodných a kanalizačných sietí ako Bratislava.
• Košice prevádzkujú o 419 % viac objektov ako Bratislava.
• Košice prevádzkujú o 483 % viac obcí ako Bratislava.
• BVS fakturuje o 23 % viac m3 ako VVS. 
• BVS fakturuje o 225 % viac m3 na 1 km siete ako VVS. 
• VVS má o 40 % nižšie náklady na 1 km prevádzkovanej siete.

Množstvo fakturovanej pitnej a odvedenej vody je v poslednom období stabilné. „Čo ovplyvňuje spotrebu, je veľkosť obce, štruktúra a existencia priemyslu a možnosť nahradiť dopyt iným tovarom. 

V  prípade vodného a stočného sú to možnosti mať studňu alebo domovú žumpu. Obrovské regionálne rozdiely medzi Košicami a Bratislavou v množstve a štruktúre priemyslu a obyvateľstva a jeho kúpnej sile nebudeme popisovať, sú to známe fakty,“ hovorí ekonomická riaditeľka VVS. 

Fakty hovoria jasnou rečou. Hoci Košice prevádzkujú o 82 % viac vodovodných a kanalizačných sietí ako Bratislava, o 419 % viac objektov a o 483 % viac obcí; hoci Bratislava fakturuje o 225 % viac m3 na 1 km siete ako Košice, aj napriek tomu majú Košice rovnakú efektívnosť tržieb na 1 euro nákladov a o 40 % nižšie náklady na 1 km prevádzkovanej siete než hlavné mesto. 

Tohtoročné čísla ukazujú jasný trend – rast cien

Ceny rastú tento rok vo všetkých odvetviach, vplýva na ne množstvo nových vládnych rozhodnutí a opatrení. Či môžeme tento trend očakávať aj v prípade ceny vody a stočného, vysvetľuje Anita Gašparíková. „Platná cena vody dlhodobo nepokrýva náklady na jej výrobu a dodávky. To isté platí aj pre vodu odvedenú. V súčasnosti je cena vody kalkulovaná na základe nákladov, ktoré spoločnosť mala v roku 2017. Za posledné dva roky došlo k výraznému zvýšeniu minimálnej mzdy, príplatkov za nočnú prácu, prácu v sobotu a nedeľu. Nielenže sa príplatky zdvojnásobili, ale narástli aj v dôsledku minimálnej mzdy, lebo výpočet príplatkov je viazaný na výšku minimálnej mzdy. V eurách to znamená viac ako 300-tisíc. Zavedenie rekreačných poukazov pre 2 045 zamestnancov zase prinieslo náklad 500-tis. eur. I keď v našej spoločnosti je minimum zamestnancov, ktorí majú minimálnu mzdu, jej rast vyvoláva prirodzený tlak na zvýšenie miezd v náročnejších pracovných pozíciách,“ vysvetľuje ekonomická riaditeľka. „Hoci ide o nepopulárny krok, a tiež by sme sa mu radšej vyhli, musíme pri cene za výrobu pitnej vody a odvádzanie a čistenie odpadových vôd počítať so zvýšením sadzieb.“