Čo sa s nami deje počas spánku, keď snívame

Spánok je základom oddychu a obnovy našej telesnej a duševnej stránky. Hoci my spíme, náš mozog nie. Ďalej pracuje na plné obrátky a pátra po odpovediach, na ktoré sme my neprišli v priebehu dňa. Odpovede môžeme nájsť aj v snoch. 

Každému sa niečo sníva, ale len niektorí si po prebudení pamätajú svoje sny. Po piatich minútach zobudenia si väčšina nepamätá polovicu zo svojho sna.

Povráva sa, že sny sú zmesou našej minulosti, obáv a túžob. Vytvárame nový svet fantázie, v ktorom sme my sami hrdinami. Snívať sa nám môže v tzv. REM fáze, ktorá spôsobuje zrýchlenie srdcového tepu, rýchle dýchanie a pohyb očí. Tvorí 20 – 25 percent z celkového spánku. Vtedy máme najdlhšie sny, ktoré dávajú svoju logiku – sny si vieme vybaviť.

Táto fáza sa strieda s nonREM, ktorá je príznačná malou aktivitou mozgu a miernym pohybom očí. Tvorí 75 – 80 percent spánku – vtedy si najviac odpočinieme. Sny sú krátke a nelogické, nepamätáme si ich. 

Za normálnych okolností sa fázy menia 4-krát za noc. Človek nemá iba jeden sen počas noci, ale 8 – 10, ktoré trvajú 15 – 40 minút (niektoré iba niekoľko sekúnd). Najdlhší sen je zväčša nadránom. Dokopy tak môžeme snívať iba 2, 3 hodiny. Sny nám napomáhajú usmerniť, rozobrať, objasniť a pamätať si dôležité udalosti z našich životov či konkrétne okamihy daného dňa.  

Pôvod snov

Sny prichádzajú na základe citových príhod, ktoré sa nám stali počas dňa, situácií, ktoré pozorujeme vedome, ale aj nevedome – sú to veci bežné alebo veľmi dôležité.

Mozgová aktivita ide na plné obrátky, keď začneme snívať – hlavne pri citovom napätí. Takéto sny môžu byť spúšťačom rozličných častí mozgu a ich kombináciou dochádza k vyššej aktivite v mozgu. Preto si tieto sny pamätáme lepšie a dlhšie ako tie menej emočne vypäté. 

S tým sú spojené nočné mory. Nevieme sa z nich ľahko zobudiť, spôsobujú nám strach, úzkosť, nepokoj. Pomôcť môže správne psychické naladenie. Sny nám ukazujú, akí sme v skutočnosti a v čom sa môžeme zlepšiť. Existujú rôzne výklady snov a ich významu. Ale netreba sa na to spoliehať – môže to byť len povera.

Námesačnosť

Môže byť aj veľmi nebezpečná. Väčšinou ju majú deti, zmizne potom v puberte.

U dospelých sa môže vyskytnúť kvôli spánkovým poruchám, stresu, únave či braním drog a liekov. Objaví sa v prvej tretine spánku a človek vtedy môže rozprávať, otvoriť oči, chodiť – a vykonávať bežné veci ako v realite, napr. jazdiť autom, variť, otvárať okná. To už nie je v poriadku. Človek nikdy nevie či je námesačný. Ak sa zobudí, je zmätený, vtedy ho treba utíšiť a odprevadiť do postele. Niektorí však iba vstanú, prejdú sa po izbe a znovu si ľahnú. 

Rozprávanie zo sna

Stáva sa to hlavne deťom od 3 do 10 rokov. Trvá približne 30 sekúnd prvé dve hodiny od zaspatia. Približne 5 percent dospelých tiež rozpráva zo spánku. Zapríčiňuje to fakt, že svaly ešte nie sú dosť uvoľnené. 

Ako na plnohodnotný spánok – spánková hygiena

Dôležitá je správna voľba kvalitnej postele, pohodlného matracu a roštu, či to, v akom rozpoložení sme pred zaspatím.

Je potrebné, podľa možnosti, chodiť spať každý deň v tú istú hodinu. Približne hodinu predtým, než si ľahnete, nemali by ste piť alkohol, fajčiť, používať elektroniku – tá by nemala byť ani v miestnosti, kde spíte. Pred spaním nekonzumujte ťažké a mastné jedlá, vyhýbajte sa večer cukru. Tri hodiny pred spaním nezaťažujte sa namáhavými prácami.

Optimálna teplota na spánok je 15 – 18 stupňov Celzia. V miestnosti, kde spíme, by sme nemali mať veľmi voňavé kvety. Vône a pachy, totiž, majú vplyv na sny. Dôležitý je dostatok tmy a ticha.

Počas dostatočného spánku môžeme chudnúť, zdokonaliť koncentráciu, posilniť pamäť, budeme starnúť pomalšie, vyhneme sa čiastočne chorobám. Zároveň pri nespavosti môže pomôcť pitie kamilkového čaju alebo medovky, čítanie knihy, meditácia, či počúvanie pokojnej hudby.

Počuli ste už o vedomom – lucidnom snívaní?

Pri snívaní máme pocit ako keby sme pozerali film, ale neovládame ho.

Pri lucidnom, teda vedomom, bdelom, jasnom snívaní to tak nie je. Keď spíme, sme v našom nevedomí. Vedomé snívanie je také, pri ktorom vieme, že sa nám sníva. Vnímame svoju existenciu, čulosť v sne a to, čo zažívame, vieme, že je len náš vytvorený svet fantázie. V niektorých prípadoch rozhodujeme, čo sa nám bude snívať, čo budeme robiť, hovoriť a kto tam bude s nami.

Vedomé – živé – sny začínajú ako normálne, ale sú živšie, farebnejšie, citovejšie a necítime v nich bolesť. Nemajú zlý účinok na spánok a môžu nám pomôcť zbaviť sa nočných môr. Ak viete, že snívate, viete tak bojovať proti zlu vo vašom sne. Ide o zobudenie vedomia v konkrétnom sne, hoci vaše telo ďalej spí. Našu myseľ vieme vycvičiť na to, aby presne vedela, kedy spíme a kedy nie. Podstatné je úsilie a túžba mať takýto druh sna.

Výskum realizoval Stephne LaBerge, ktorého zaujali lucidné sny. Ostatní ho nebrali vážne, keďže dovtedy to považovali iba za mýtus. Na Stanfordskej univerzite v laboratóriách robil viaceré pokusy až úspešne potvrdil existenciu takýchto snov. V roku 1987 sa stal zakladateľom inštitútu lucidného snívania.

Čo ne/robiť?

Na to, aby ste si vyvolali lucidné sny, mali by ste mať dodržaný spánkový režim a spánkovú hygienu. Dôležité je nezabudnúť na svoje sny. Môžete si ich aj hneď ako sa zobudíte zapisovať (všetky dojmy, pocity, prostredie, ľudí,…).

Základom takýchto snov je tréning založený na tom, že posudzujete neustále či snívate, alebo nie. Ak je skutočnosť iná ako ju poznáte, tak sa vám sníva. Akonáhle si uvedomíte okolité a bežné veci vo svojom živote, potom ľahko rozoznáte, kedy snívate. Dôležité je uvedomiť si, že spíte a vaše telo je v posteli a rozlišovať skutočnosť a sen.

Následne by ste mali mať svoje emócie a dýchanie pod kontrolou. Ísť spať s pokojnou mysľou. Pred spaním si opakovane predstavujte, o čom by mal byť váš nočný sen, až kým nezaspíte.

Všetci sa to vieme naučiť. Treba koncentrovať seba aj svoju myseľ – hlavne sa nevzdávať a skúšať to znova a znova. 

(MC, CD)