Nazbierajte si šípky a vyzbrojte sa na zimu vitamínmi. Na čo všetko ich môžete použiť?
Šípová ruža alebo zjednodušene šípky, sa v prírode dajú rozoznať najmä podľa lesklého červeného odtieňa a pichľavých tŕňov. Mnohokrát prehliadaný ker je však plný vitamínov a človeku prospešných látok. Viete na čo všetko sa dajú šípky využiť?
Šípky sa vyskytujú takmer v celej Európe a Ázii, obľubujú slnečné miesta a najmä pôdu, do ktorej môžu hlboko zakoreniť. Radia sa medzi ovocie, ktoré kvitne začiatkom leta a dozrieva začiatkom jesene, je vzácnym pokladom najmä počas zimného obdobia, kedy je imunita oslabenejšia.
Čo obsahujú šípky?
Sú najmä bohatým zdrojom vitamínu C, ktorý má antioxidačné účinky, pomáha udržať cievy v dobrej kondícii a je výborný pri príznakoch nachladenia. V tomto prípade môže skrátiť trvanie choroby.
Šípky tiež obsahujú vitamíny skupiny B, E a K a tak isto obsahujú minerálne látky ako železo, vápnik, draslík, zinok, meď či mangán. Vitamín skupiny B9, kyselinu listovú, ktorú šípky obsahujú, si telo nedokáže vytvoriť samo. Tento vitamín má veľký vplyv na metabolizmus organizmu, priaznivo pôsobí na psychiku, pretože zmierňuje únavu a vyčerpanie a je dôležitý pre tehotné ženy.
Okrem iného šípky môžu predchádzať rakovine a iným chronickým chorobám a tiež zásobujú naše bunky kyslíkom. Bojujú tiež proti starnutiu a sú podporným prostriedkom pri hojení rán. Takzvané “červené zlato” sa využíva aj v kozmetickom priemysle, pretože olej z plodov šípok preniká hlboko do kožných buniek.
Viac informácií nájdete na druhej strane.
Odporúčané články
November tradične upriamuje pozornosť na jedno z najčastejších civilizačných ochorení súčasnosti – cukrovku. Svetový deň diabetu, ktorý pripadá na 14. novembra, má za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o tomto ochorení, ktoré podľa odborných odhadov postihuje každého desiateho človeka na svete.
Viac ako polovica Slovákov siaha pri bolestiach po voľnopredajných liekoch. Ukázal to reprezentatívny prieskum spoločnosti Kompava, podľa ktorého najčastejšie ide o bolesti chrbta, kĺbov a hlavy. Iba približne pätina opýtaných necháva bolesť prirodzene odoznieť, zatiaľ čo fyzickú aktivitu ako riešenie volí 15 percent a úpravu stravovania len šesť percent respondentov. Odborníci však upozorňujú, že potláčanie bolesti bez riešenia jej príčin môže viesť k chronickým problémom.
