Ako sa chrániť pred chorobami, ktoré na nás striehnu v MHD?
Prechod zo zimy do prekúreného prostredia mestskej hromadnej dopravy, kde nám po naobliekanom tele stekajú kvapky potu a ledva dokážeme dýchať, je nielen nepríjemný, ale aj ideálny pre množiace sa baktérie a vírusy.
Ťažký vzduch, zahmlené okná a dochytané držadlá v MHD, kašľúci, kýchajúci a smrkajúci spolucestujúci sú bežnou každodennou rutinou ciest do práce a z práce. Táto rutina predstavuje obrovský nápor na našu imunitu, ktorá dostáva v MHD počas chladnejších mesiacov poriadne zabrať. Ako ju chrániť pred tým, aby ju spomínané nástrahy neoslabili?
[ad][/ad]Hrozba všade naokolo
Hoci sa dopravné prostriedky pravidelne čistia, baktérie sa prostredníctvom stoviek cestujúcich po pár hodinách opäť usídlia v ich útrobách. To predstavuje nebezpečenstvo najmä pre ľudí trpiacich oslabeným imunitným systémom. Väčšina baktérií, ktorá takto „cestuje“ spolu s nami v MHD, zapríčiňuje najmä ochorenia dýchacích ciest.
[ad2][/ad2]Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Ako sa chrániť?
Počas cestovania v prostriedkoch hromadnej dopravy by sme sa nemali dotýkať rukami úst a tváre, pretože tak je pravdepodobnosť nákazy baktériami a vírusmi vyššia. Hneď po príchode domov je potrebné umyť si ruky, alebo použiť dezinfekciu (a to nielen v čase pandémie). Ak by ste za normálnych okolností používali výhradne dezinfekčné mydlo, mohli by ste si uškodiť, pretože by ste netrénovali svoj imunitný systém.
Aj v tomto prípade by teda platilo staré známe – všetkého veľa škodí, a teda dezinfekcia je výborný sluha, no zlý pán. Situácia je však iná vzhľadom na nový koronavírus. Preto je dezinfekcia a rúško povinnou súčasťou každej jazdy.
[ad][/ad]Posilnite si imunitu hlivou ustricovou
Základom je dostatok stravy obsahujúcej ovocie a zeleninu, teda vitamíny, ktorých je cez zimu menej ako v lete. Snažte sa konzumovať najmä plodiny z našej zemepisnej šírky, ako sú jablká, červená paprika či kapusta, ktorá obsahuje dostatok vitamínu C.
Menej známym, no o to viac účinným pomocníkom v ochrane organizmu a posilnení obranyschopnosti je hliva ustricová. Jej využitie sa nekončí len v kuchyni. Hliva obsahuje viacero užitočných vitamínov, aminokyselín a minerálov, no najdôležitejšia látka z hlivy pre organizmus je beta glukán.
„Beta glukán môže pomôcť nielen ako prevencia ochorení, ale podporuje aj hojenie rán a zabraňuje infekcii, čo je počas zimných mesiacov, kedy je telo neustále atakované zvýšeným množstvom chorôb všade naokolo (napríklad aj v MHD), skutočne neoceniteľné,“ hovorí Adrián Doboly, odborník na imunitu zo spoločnosti Natures.
Imunitný systém je dennodenne poškodzovaný stresom, znečisteným životným prostredím či nesprávnymi životnými návykmi a ak sa nestíha zregenerovať, svoje úlohy už nemusí zvládať. To sa môže prejaviť ochorením. Beta glukán pomáha udržiavať jeho správnu funkčnosť.
„Preparáty s výťažkom beta glukánu z hlivy ustricovej sú najúčinnejšie vtedy, ak sa užívajú ráno nalačno, ale podporovať imunitu má zmysel v priebehu celého dňa. Zvlášť, ak je telo oslabené chorobou alebo únavou,“ dodáva Adrián Doboly.
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Slovensko prežíva ďalší chrípkový týždeň, v ktorom sa síce celkový počet akútnych respiračných ochorení mierne znížil, no chrípka a jej podobné formy zaznamenali opäť nárast. V 46. kalendárnom týždni bolo nahlásených 37 683 prípadov ARO, čo znamená chorobnosť 1 490,9 na 100-tisíc obyvateľov. Medzitýždenne ide o pokles o 2,6 percenta. Najviac pacientov pribudlo v Prešovskom kraji, najmenej v Trenčianskom.
Prípravy na sviatky, ktoré zahŕňajú varenie, pečenie, nákupy či úpravy darčekov, pre mnohých znamenajú radosti i stres v jednom. To, čo ešte pred niekoľkými rokmi zvládali ľahko, môže po štyridsiatke prinášať nepríjemné komplikácie. V momente, keď otvoria kuchársku knihu alebo sledujú recept na displeji, si často uvedomia, že s ich zrakom nie je niečo v poriadku.
November tradične upriamuje pozornosť na jedno z najčastejších civilizačných ochorení súčasnosti – cukrovku. Svetový deň diabetu, ktorý pripadá na 14. novembra, má za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o tomto ochorení, ktoré podľa odborných odhadov postihuje každého desiateho človeka na svete.


