Ako si dať POZOR na jesennú depresiu?
Odchod leta so sebou prináša nové povinnosti či starosti, ktoré si z našej strany veľakrát vyžadujú nadmerný výdaj energie. Nepriaznivé sychravé počasie však len posilňuje našu nechuť vykonávať aj úplne bežné činnosti, ktoré nás za bežných okolností napĺňajú. Ak sa v tomto období začínate cítiť nesvoji, unavení, malátni, plní smútku či úzkosti, je pravdepodobné, že trpíte jesennou depresiou.
Pojem jesenná depresia je verejnosti viac známy, v skutočnosti však ide o tzv. sezónnu afektívnu poruchu. A hoci sa v manuáloch neuvádza ako samostatná diagnóza, je možné ju zaradiť pod depresiu s tým rozdielom, že depresívne príznaky prichádzajú len v určitom období kvôli zmene počasia. Od iných foriem depresie sa líši svojím opakovaným výskytom v určitom období, po ktorom nepríjemné príznaky obyčajne vymiznú.
Práve ,,depresívne” obdobie jesene je spájané najmä s menšou dávkou slnečného svetla, keď ľudský organizmus začne produkovať viac melatonínu a menej serotonínu. Po hrejivých letných dňoch sa preto môžeme pristihnúť, že nás život akoby prestával napĺňať. Môže sa nám dokonca zdať, že aj banálne činnosti vyžadujú z našej strany omnoho viac úsilia, k čomu sa automaticky pridružia pocity nevôle a podráždenosti.
Ak by sa u vás jesenná depresia nerozvinula natoľko, že by vám bránila v každodennom fungovaní, je možné si s ňou poradíte svojím vlastným pričinením. V opačnom prípade je potrebné vyhľadať odborníka.
Ako ju spoznáte?
- máte problémy so spánkom;
- trápi vás smútok, pocity skleslosti či úzkosti;
- únavu pociťujete aj vtedy, kedy by ste ju cítiť nemali;
- ste nesústredení, nevšímaví k svojmu okoliu;
- bolesť chrbta, hlavy či žalúdka;
- podráždenosť;
- nechutenstvo alebo prejedanie sa;
- precitlivenosť.

Viac informácií nájdete na druhej strane.
Odporúčané články
November tradične upriamuje pozornosť na jedno z najčastejších civilizačných ochorení súčasnosti – cukrovku. Svetový deň diabetu, ktorý pripadá na 14. novembra, má za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o tomto ochorení, ktoré podľa odborných odhadov postihuje každého desiateho človeka na svete.
Viac ako polovica Slovákov siaha pri bolestiach po voľnopredajných liekoch. Ukázal to reprezentatívny prieskum spoločnosti Kompava, podľa ktorého najčastejšie ide o bolesti chrbta, kĺbov a hlavy. Iba približne pätina opýtaných necháva bolesť prirodzene odoznieť, zatiaľ čo fyzickú aktivitu ako riešenie volí 15 percent a úpravu stravovania len šesť percent respondentov. Odborníci však upozorňujú, že potláčanie bolesti bez riešenia jej príčin môže viesť k chronickým problémom.


