Dlhé a časté počúvanie hlasnej hudby zo slúchadiel môže poškodiť sluch

Časté a hlasné používanie slúchadiel môže byť rizikové. Stanoviť bezpečný limit z hľadiska hlasitosti a dĺžky počúvania je podľa odborníkov veľmi ťažké, hlavne vzhľadom na veľa pôsobiacich faktorov.

Okrem typu a kvality slúchadiel ide aj o interindividuálne rozdiely v citlivosti jedincov na hluk, čo je dané fyziológiou človeka, zmenami po prekonaných zápalových a iných ochoreniach, či ďalšími spolupôsobiacimi faktormi.

Ako uviedla Jarmila Beláková z banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ), jedna zo štúdií napríklad preukázala, že ženy v porovnaní s mužmi vnímajú hlasnejšiu hudbu ako viac nebezpečnú.

Citlivý sluch 

Taktiež u mladých ľudí, u ktorých hlasná hudba vyvolala dočasný tinitus, teda vnímané bzučanie, zvonenie a iné zvuky bez vonkajšej príčiny, sa posudzuje hlasná hudba ako viac riziková na rozdiel od jedincov, ktorí tento problém nezaznamenali.

„Sluch je druhým najdôležitejším zmyslom po zraku. Umožňuje vnímať zvuky, dorozumievať sa a orientovať sa v priestore. Sluchový orgán je zložitý, a preto aj veľmi citlivý na vnútorné aj vonkajšie podnety, hlavne na hluk. Ten je z medicínskeho hľadiska škodlivý nadmernou intenzitou,“ uviedla Beláková.

Človek riskuje 

Vo všeobecnosti podľa nej platí, že počúvanie hudby do 80 decibelov možno z hľadiska sluchu považovať za bezpečné. Zdravotné riziká vznikajú pri hudbe hlasnejšej ako 80 dB. Hranica zdravotného rizika závisí od intenzity hluku a času vystavenia.

„V záujme nezvyšovania expozície, každý vzostup o tri decibely musí byť kompenzovaný skrátením času počúvania na polovicu. Napríklad expozícia 80 decibelov počas jednej hodiny za deň je ekvivalentná 83 decibelom počas 30 minút za deň, alebo 86 decibelov počas 15 minút za deň – za predpokladu, že tieto expozície zvuku sa opakujú počas dlhého obdobia. Zjednodušene povedané – pri dlhom a častom počúvaní hlasnej hudby zo slúchadiel riskuje človek, že si poškodí sluch,“ skonštatovala.

Varovné príznaky 

Podľa odborníkov dočasné poškodenie sluchu môže pri opakovanom intenzívnom zaťažovaní vyústiť do jeho trvalého poškodenia. Okrem sluchových účinkov, ktoré sa prejavujú po dlhodobom vystavení hluku o intenzite 85 decibelov a viac, existujú závažné mimosluchové účinky hluku pri nižších hladinách intenzity hluku spôsobené neurovegetatívnym dráždením, vyvolávaním stresu s následnými zmenami na zdravotnom stave.

Pri dlhodobom vystavení hluku sú najviac časté bolesti hlavy, poruchy sústredenia sa, zhoršenie pamäti, bolesti žalúdka, zvýšenie tlaku krvi.

Nie sú slúchadla, ako slúchadla 

Čo sa týka otázky, aký typ slúchadiel používať, Beláková konštatuje, že kvalita osobných slúchadiel sa výrazne líši podľa výrobcov. Zaťaženie zvukom záleží od spôsobu založenia slúchadiel samotným poslucháčom, alebo od hĺbky vloženia vkladacích slúchadiel do zvukovodu a od ich charakteristík. Zaťaženie hlukom závisí však najmä od intenzity hluku a od výšky tónov. Platí, že čím je menšie slúchadlo, tým je väčšie množstvo zvukovej energie prenášané na príslušný objem zariadenia.

„Podľa zahraničných štúdií bolo preukázané, že vkladacie slúchadlá do zvukovodu produkujú zvukový výkon, ktorý je o sedem až deväť decibelov väčší, ako zo štandardných vonkajších slúchadiel. Pre ochranu, čiastočnej či trvalej strate sluchu sa preto odporúča, aby bol obmedzený výkon osobných prehrávačov na 90 decibelov, čím by sa limitovalo riziko poškodenia sluchu,“ dodala Beláková.

(TASR)