Duševné zdravie na Slovensku je pod tlakom spoločenskej polarizácie
Každoročne si 10. októbra pripomíname ako Svetový deň duševného zdravia a v tomto roku s osobitným zameraním na vplyv spoločenskej polarizácie na psychiku. DEKK Inštitút pri tejto príležitosti upozorňuje, že mieru rozdelenia vo verejnej diskusii u nás treba brať vážne. Slovensko totiž podľa dát medzinárodného projektu V‑Dem patrí medzi krajiny s najvyššou polarizáciou v Európe. V poradí horšia je len Maďarsko.
Podľa výskumníkov z DEKK Inštitútu spoločenská polarizácia výrazne ovplyvňuje mentálne zdravie obyvateľov. „Štúdia z USA dokumentuje súvis medzi vnímanou polarizáciou v spoločnosti a výskytom duševných porúch či problémov so spánkom,“ vysvetľuje Pavol Kosnáč, výskumník a riaditeľ inštitútu. Ľudia, ktorí vnímajú spoločnosť ako silne rozdelenú, majú vyššiu pravdepodobnosť psychických ťažkostí.
Dáta z prieskumu DEKK potvrdzujú, že iba zanedbateľné percento obyvateľov (0,9 %) tvrdí, že spoločnosť vôbec nie je rozdelená. Naopak, takmer 97 % respondentov vníma určitý stupeň rozdelenia: 9,5 % vníma spoločnosť len „trochu rozdelenú“, 27,7 % ako „stredne rozdelenú“, 43,0 % ako „veľmi rozdelenú“ a 17,2 % ako „extrémne rozdelenú“.
Polarizácia zasahuje aj medziľudské vzťahy. Hoci väčšina ľudí tvrdí, že rozdielne názory neroztrhali ich dlhoročné vzťahy, približne desatina respondentov priznala obmedzenie alebo urážku kontaktu s priateľom či známych. Konkrétne: 10,1 % priznáva obmedzenie kontaktu s kamarátmi, 8,8 % s kolegami, 8,3 % s inými osobami, 6,5 % s inými členmi rodiny, 2,0 % so súrodencami a 1,0 % v rámci rodiny.
Pri otázke, ako reagujeme na osoby s odlišnými hodnotovými názormi, prieskum odhalil, že 44 % respondentov sa s názorovými oponentmi vôbec nerozpráva. Ďalších 11,8 % vstupuje do diskusie s úmyslom presvedčiť protistranu, 15,4 % snaží porozumieť ich postoju, 25,1 % sa vyhýba sporným témam, 9,9 % sa vyhýba samotnému rozhovoru, 4,1 % sa vyhýba osobnému stretnutiu a 3,1 % sa vyhýba priestorom, kde by mohol oponent byť. Aktívne sa snaží vylúčiť ľudí s inými názormi 1,7 %.
Polarizáciu možno opísať ako rozdelenie spoločnosti na skupiny s protikladnými hodnotami. Zatiaľ čo istá miera rozdielnosti je v pluralistickej spoločnosti prirodzená, keď sa hranice kreslia čierno‑bielo a opozícia sa vníma ako nepriateľ, nastupuje toxický režim rozkladu spoločenského diskurzu (takzvaná „afektívna“ polarizácia). Podľa Kosnáča vývoj polarizácie možno rozdeliť do piatich fáz. Každá ďalšia fáza situáciu prehlbuje a vedie k tomu, že oponenti sa prestávajú počúvať, čo znižuje schopnosť tolerantného diskurzu. V poslednej fáze podľa neho rastie ochota tolerovať aj násilie voči ľuďom z odlišných názorových krúžkov.
(SITA,dkn)
Odporúčané články
November tradične upriamuje pozornosť na jedno z najčastejších civilizačných ochorení súčasnosti – cukrovku. Svetový deň diabetu, ktorý pripadá na 14. novembra, má za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o tomto ochorení, ktoré podľa odborných odhadov postihuje každého desiateho človeka na svete.
Viac ako polovica Slovákov siaha pri bolestiach po voľnopredajných liekoch. Ukázal to reprezentatívny prieskum spoločnosti Kompava, podľa ktorého najčastejšie ide o bolesti chrbta, kĺbov a hlavy. Iba približne pätina opýtaných necháva bolesť prirodzene odoznieť, zatiaľ čo fyzickú aktivitu ako riešenie volí 15 percent a úpravu stravovania len šesť percent respondentov. Odborníci však upozorňujú, že potláčanie bolesti bez riešenia jej príčin môže viesť k chronickým problémom.
Slovensko prežíva ďalší chrípkový týždeň, v ktorom sa síce celkový počet akútnych respiračných ochorení mierne znížil, no chrípka a jej podobné formy zaznamenali opäť nárast. V 46. kalendárnom týždni bolo nahlásených 37 683 prípadov ARO, čo znamená chorobnosť 1 490,9 na 100-tisíc obyvateľov. Medzitýždenne ide o pokles o 2,6 percenta. Najviac pacientov pribudlo v Prešovskom kraji, najmenej v Trenčianskom.
