Konzumácia mikroplastov poškodzuje ľudské bunky, ukazuje výskum

Mikroplasty pohltili celú planétu, od najvyšších pohorí až po moria preplnené odpadkami. Už skôr sa vedelo, že ľudia konzumujú tieto drobné plastové častice prostredníctvom jedla a vody, no i vdychovaním. Nové vedecké poznatky však ukazujú, že mikroplasty či nanoplasty prijímané v potrave poškodzujú ľudské bunky.

Čo sú mikroplasty?

Mikroplasty sú miniatúrne častice menšie než 5 milimetrov, nachádzajúce sa v produktoch bežnej spotreby. Vyskytujú sa v jedle, vode, ale aj kozmetike. Pri praní ale aj pri bežnom nosení sa napríklad uvoľňujú tisíce mikrovlákien z oblečenia. Kozmetické produkty ako napríklad peeling zase obsahujú drobné guľôčky, ktoré potom končia v moriach a oceánoch. Nachádzajú sa aj v hračkách, kobercoch či bežných čistiacich produktoch ako sú kefy a utierky na prach.

Vplyv na ľudské telo

Medzi nebezpečné následky patrí úmrtnosť buniek a alergické reakcie. Presný rozsah dopadu na ľudské telo však zatiaľ nepoznáme. Nie je to totiž zrejmé, ako dlho mikroplasty zostávajú v tele predtým, ako sú vylúčené. Nový výskum britských univerzít zozbieral dáta z desiatok štúdií venujúcim sa toxickým dopadom mikroplastov na ľudské bunky.

Podľa vedcov podieľajúcich sa na výskume existujú dôvody na obavy. Akonáhle plast zamorí životné prostredie, nedá sa tak ľahko odstrániť. Ďalší výskum v tejto oblasti môže pomôcť identifikovať potraviny najviac kontaminované plastom. „Týmto časticiam sme vystavení každý deň, jeme ich a vdychujeme. A nevieme úplne presne, ako reagujú s našimi telami akonáhle sa dostanú dnu,“ povedal vedec Danopoulos pre britský denník The Guardian.

Ešte v decembri minulého roku prišli talianski vedci so znepokojujúcim tvrdením, že objavili mikroplasty v placentách ešte nenarodených detí. Dva mesiace predtým, v októbri, sa zase ukázalo, že bábätká konzumujú plastové častice denne prostredníctvom dojčenského mlieka v plastových fľašiach.

Ako minimalizovať prijímanie mikroplastov?

Portál EcoWatch vysvetľuje ako sa jednoducho vyhnúť mikroplastom:

• Nosenie oblečenia z prírodných vláken namiesto syntetických uvoľňujúcich mikroplasty po každom opratí.
• Využívanie verejnej dopravy, bicyklovania či chodenia pešo do práce namiesto osobnej dopravy.
• Vyhýbanie sa cigaretám, ktorých filtre sú vyrobené z plastu.
• Piť čaje bez čajových vrecúšok alebo si vytvárať vlastné bylinkové kombinácie.

Zdroj: (The Guardian, Science Direct, ML)