Odborníci radia, ako posilniť imunitu detí v chrípkovej sezóne
Jesenné počasie so sebou prináša nárast akútnych respiračných ochorení (ARO), medzi ktoré patrí chrípka, COVID-19, ako aj infekcie spôsobené adenovírusmi, rinovírusmi, vírusom parachrípky či respiračným syncyciálnym vírusom. Riziku sa nevyhnú ani deti, ktoré trávia čas v kolektívoch v škôlkach a školách.
Práve ony patria k najohrozenejším skupinám. Odborníci preto upozorňujú na niekoľko zásad, ktoré môžu rodičom pomôcť chrániť svoje deti pred týmito ochoreniami. Podľa doktorky Aleny Gregušovej, hlavnej odborníčky hlavného hygienika SR pre hygienu detí a mládeže, je mimoriadne dôležité zabezpečiť čerstvý a čistý vzduch v domácnosti. „Vnútorné priestory je dôležité pravidelne krátko a intenzívne vetrať niekoľkokrát počas dňa. Pri obnove vzduchu ide nielen o dopĺňanie kyslíka a odstraňovanie oxidu uhličitého, ale aj o úpravu vlhkosti a teploty, odstraňovanie mikroorganizmov či prachu,“ vysvetľuje. Optimálna vlhkosť vzduchu by mala byť v rozmedzí 40 až 60 percent. S primerane oblečenými deťmi je vhodné chodiť von každý deň, pretože pobyt na čerstvom vzduchu posilňuje imunitu a podporuje správnu funkciu dýchacích ciest.
Jesenné obdobie prináša aj častejšie návštevy vnútorných herní. Hoci sú pre deti lákadlom, ide o prostredie, kde sa infekcie šíria rýchlejšie. Rodičia by preto mali zvážiť návštevu, ak má ich dieťa príznaky nádchy či kašľa, alebo ak si všimnú podobné symptómy u iných detí.
Dôležitou súčasťou prevencie zostáva dôsledná hygiena rúk. „Najjednoduchší a pritom veľmi účinný spôsob, ako chrániť svoje zdravie a brániť šíreniu infekčných ochorení, je umývanie rúk. Základné hygienické návyky sa u detí vytvárajú v predškolskom veku, preto im treba primerane veku, trpezlivo a neúnavne pripomínať dôležitosť umývania rúk a naučiť ich správny postup,“ uviedla doktorka Tatiana Červeňová, hlavný hygienik SR. Deti by si mali ruky umývať po návrate zo školy či ihriska, pred jedlom, po toalete, kašľaní, kýchaní, ale aj po kontakte so zvieratami či odpadom. Ruky je potrebné umývať mydlom a teplou vodou minimálne 40 sekúnd a následne ich správne osušiť, najlepšie jednorazovými papierovými utierkami.
Dôležité je učiť deti aj tzv. respiračnej etikete. Pri kašli či kýchaní by si mali zakrývať ústa papierovou vreckovkou alebo aspoň lakťovou jamkou. Použité vreckovky patria do uzatvárateľného koša a ruky si treba následne umyť.
Významnú úlohu v prevencii zohráva strava. Odborníci odporúčajú zabezpečiť deťom dostatočný prísun vitamínov C, D, E a minerálu zinok. „Vitamín C je najlepšie zabezpečiť prísunom dostatočného množstva ovocia a zeleniny. Dôležité je učiť deti pravidelnej dennej konzumácii predovšetkým sezónneho ovocia a zeleniny, a to počas celého roka, nielen v čase zvýšeného výskytu respiračných infekcií,“ upozorňuje Červeňová. Vitamín D je vhodné dopĺňať počas zimných mesiacov, probiotiká sa odporúča prijímať pravidelne vo forme jogurtov či kvasenej kapusty. K posilneniu imunity prispievajú aj omega-3 mastné kyseliny a betaglukány.
Nemenej podstatný je dostatok odpočinku. „Čím je dieťa mladšie, tým sú nároky na dĺžku spánku vyššie. Potreba spánku je však u detí individuálna,“ pripomína Gregušová. Deti do troch rokov by mali spať približne 12 hodín denne, školáci potrebujú od deviatich do jedenástich hodín spánku podľa veku. Večer by mali mať pokojový režim bez televízie či mobilu a spať v miestnosti s teplotou do 22 stupňov Celzia.
Ak sa ochorenie predsa len objaví v domácnosti, odborníci odporúčajú, aby deti nezdieľali predmety osobnej hygieny a aby chorý člen rodiny používal samostatný príbor, poháre a ak je to možné, aj vlastnú izbu. Počas chrípkovej sezóny je vhodné pravidelné upratovanie navlhko a dezinfekcia povrchov, ktorých sa často dotýkajú viacerí členovia domácnosti. Ochorenie by sa nemalo „prechodiť“, pretože predčasný návrat do kolektívu predlžuje liečbu a zvyšuje riziko ďalšieho šírenia infekcie.
(SITA,dkn)
Odporúčané články
Rakovina krčka maternice patrí medzi najčastejšie onkologické ochorenia žien na Slovensku. Každoročne pribudne približne 500 nových prípadov a viac než 200 úmrtí na túto diagnózu. Vo väčšine prípadov je jej pritom možné predísť. V utorok o tom informovalo oddelenie komunikácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).
S príchodom zimy a nízkymi teplotami sa na chodníkoch vytvára poľadovica, ktorá výrazne zvyšuje nebezpečenstvo pádu a úrazov. Nejde len o bežné porezania či podvrtnutia, ale aj o zlomeniny či traumatické poranenia hlavy, ktoré sa nemusia prejaviť okamžite. Záchranári počas zimných mesiacov zasahujú pri takýchto úrazoch častejšie a apelujú na verejnosť, aby dbala na zvýšenú opatrnosť a vedela adekvátne reagovať v prípade úrazu.
Modrý pondelok, ktorý pripadá na tretí pondelok v januári, je známy ako najdepresívnejší deň roka, termín zaviedol britský psychológ Cliff Arnall. V pondelok na to upozornila špecialistka vnútornej komunikácie Záchrannej zdravotnej služby (ZZS) ZaMED Alexandra Gállová.
