Odborníci radia: Teploty pod nulou zaťažujú ľudské telo

Mínusové teploty sú záťažou pre ľudské telo, varuje Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Bratislave.

Mráz ťažšie znášajú ľudia s chorými cievami a ľudí, ktorí majú choré srdce, teploty pod nulou ohrozujú na živote. „Základ je vyhnúť sa rýchlej chôdzi na studenom vzduchu. Srdciari si musia dávať pozor najmä na nízke ranné teploty a studený vietor, ktorý fúka rovno do tváre,“ uvádza RÚVZ Bratislava.

Vdychovaním studeného vzduchu môže dôjsť k zúženiu ciev a k vyvolaniu srdcového záchvatu. Najmä pacienti s angínou pektoris, teda tí, ktorí trpia na nedokrvenie srdca, by podľa RÚVZ mali spomaliť chôdzu a mali by minimalizovať aktivity v mrazivom ovzduší. Pri nízkej teplote musí srdce pracovať viac, aby udržalo telesnú teplotu.

Mrazí vzduch spúšťa astmatický záchvat

Pre určitú skupinu ľudí trpiacich na astmu platí, že mrazivý vzduch spúšťa astmatický záchvat. Astmatici by si mali dávať pozor aj na respiračné vírusy, ktoré v zime kolujú medzi ľuďmi. Zima a mráz sú veľmi nebezpečné aj pre malé deti, ktoré nemajú dostatočnú schopnosť tepelnej regulácie. Preto by mali byť deti pri pobyte vonku dobre oblečené a chránené proti mrazivému vzduchu. Ďalšou rizikovou skupinou sú seniori, pretože sa ťažšie prispôsobujú teplotným zmenám. Čím je človek starší, tým ťažšie túto záťaž znáša.

Extrémnej zime by sa mali vyhnúť aj ľudia s oslabenou imunitou, ktorí nedávno prekonali ochorenie, a preťažení ľudia, ktorí žijú v dlhodobom strese. Ľudia bez domova sú priamo ohrození podchladením, čo je stav ohrozujúci život.

Pozor na alkohol 

Zimné mrazy sú mimoriadne nebezpečné aj pre pacientov so zvýšeným krvným tlakom. V zime krvný tlak narastá až o 33 percent, a preto hygienici z RÚVZ srdciarom radia pri extrémne nízkych teplotách radšej ostať doma. Ak už treba ísť von, je vhodné si vziať viacero tenších vrstiev oblečenia, čiapku, šál, rukavice a teplé ponožky, pretože najviac teploty človek stráca cez hlavu a nohy i ruky najrýchlejšie prechladnú.

Hygienici tiež varujú pred alkoholom, ktorý všeobecne spôsobuje rozšírenie ciev. Ľudský organizmus však reaguje inak vonku, ako vnútri. Pri vypití väčších dávok alkoholu môže dôjsť k otupeniu pocitu chladu, môže privodiť spánok a poruchy vedomia, pri ktorých hrozí riziko úmrtia na podchladenie.

(TASR, ROČ)