Odborníci radia: Vedľajší účinok lieku treba nahlásiť
Možné vedľajšie účinky liekov odborníci skúmajú ešte pred ich uvedením na trh. Nie je však vylúčené, že sa niektoré reakcie odhalia, až keď sa liek dostane k veľkému počtu ľudí.
Predstavitelia Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) v projekte Lieky s rozumom preto upozorňujú, že nahlasovanie nežiaducich účinkov nie je len formalitou, ale možno ním prispieť k vyššej bezpečnosti liekov.
„Ako laik si nikdy nemôžete byť istý, či daná reakcia mohla súvisieť s podaním lieku alebo nie. Pokiaľ však máte podozrenie, že váš stav mohol spôsobiť daný liek, neváhajte a nahláste ho,“ vyzýva AOPP na webovej stránke projektu. To, či prejav súvisel s podaným liekom, posúdi tím odborníkov, ktorý sa takýmito hláseniami zaoberá.
Okamžité ukončenie liečby
„Pri závažných reakciách na lieky treba liečbu ukončiť okamžite,“ hovorí farmaceut Peter Gylaník. „Nemalo by sa však stať, že pacient ukončí liečbu bez toho, aby o tom informoval lekára,“ varuje. Pri nežiaducom účinku môže lekár podľa neho tiež rozhodnúť, že pacientovi predpíše iný liek.
Samostatnú skupinu tvoria podľa odborníka pacienti, ktorí si prečítajú zoznam nežiaducich účinkov v príbalovom letáku a ani nezačnú liek užívať. „Treba si uvedomiť, že ide len o možné nežiaduce účinky, ktoré sa väčšinou neprejavia. Závažné nežiaduce účinky sa prejavujú len zriedkavo,“ uviedol. Na prípadné nežiaduce účinky sa môžu ľudia opýtať lekára alebo lekárnika.
Lekár musí nežiaduci účinok tiež hlásiť
V prípade podozrenia na nežiaduci účinok lieku je v prvom rade povinnosťou lekára hlásiť takýto účinok Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv. Urobiť tak môže aj lekárnik, pacient či príbuzný pacienta, u ktorého liek vyvolal nežiaducu reakciu. Hlásenie nežiaduceho účinku sa Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv zasiela prostredníctvom elektronického formulára alebo vyplneného tlačiva uverejneného na webovej stránke.
Obsahovať by malo čo najpodrobnejší popis reakcie spozorovanej po podaní lieku a údaje o osobe, u ktorej sa vyskytla, teda vek, pohlavie a iné ochorenia. Tiež presný názov, číslo šarže a dávku lieku, o ktorom si človek myslí, že nežiaducu reakciu vyvolal. Pre odborníkov je tiež dôležité mať informácie o ďalších užívaných liekoch vrátane antikoncepcie, vitamínových či výživových doplnkoch.
„Všetky hlásenia nežiaducich účinkov skúmajú a vyhodnocujú odborníci na bezpečnosť liekov. Príslušné orgány tak môžu na základe ich odporúčaní vydať nové upozornenia o tom, ako sa má liek používať, prípadne úplne zastaviť používanie daného lieku,“ informuje AOPP.
Ku každému lieku sú k dispozícii informácie v dvoch vyhotoveniach, a to pod skratkou SPC a PIL. Pre pacientov je určená tzv. písomná informácia pre používateľa (PIL) – laicky nazývaná príbalový leták.
Lekári, lekárnici a zdravotnícki odborníci nájdu všetky potrebné informácie v tzv. súhrne charakteristických vlastností lieku (SPC). Oba dokumenty obsahujú všetky potrebné informácie, ktoré stanovuje zákon, avšak každý z nich je zostavovaný s prihliadnutím na potreby a schopnosti čitateľa.
(zdroj: liekysrozumom.sk)
[ad2][/ad2]