WHO vyhlásilo stav globálneho ohrozenia pre opičie kiahne
Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) rozhodol, že šíriace sa opičie kiahne vo viac ako 70 krajinách sveta sú mimoriadnou situáciou, ktorá už predstavuje stav globálneho ohrozenia. Tedros Adhanom Ghebreyesus k vyhláseniu tohto stavu pristúpil aj napriek tomu, že medzi členmi núdzového výboru WHO v tejto veci nepanoval konsenzus. Je to po prvý raz, čo šéf organizácie podnikol takýto krok.
„Máme epidémiu, ktorá sa rýchlo rozšírila po celom svete prostredníctvom nových spôsobov prenosu, o ktorých vieme príliš málo a ktoré spĺňajú kritériá medzinárodných zdravotných predpisov. Viem, že to nebol jednoduchý a priamočiary proces a že medzi členmi výboru existujú rozdielne názory,“ vyjadril sa Tedros.
Opičie kiahne sa už desaťročia bežne objavujú v strednej a západnej Afrike, ale až do predminulého mesiaca nebolo známe, že by toto ochorenie spôsobilo výrazné šírenie vo viacerých krajinách súčasne a zahŕňalo ľudí bez cestovateľských spojení s kontinentom. Podľa údajov amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) od mája zo 74 krajín hlásia viac ako 16-tisíc prípadov opičích kiahní. Úmrtia zatiaľ evidujú len v Afrike, kde sa šíri nebezpečnejšia verzia vírusu.
Vyhlásenie stavu globálneho ohrozenia znamená, že ochorenie predstavuje mimoriadnu udalosť a mohlo by sa rozšíriť do ďalších krajín a vyžadovať koordinovanú globálnu reakciu. Takéto stavy ohrozenia pre verejné zdravie WHO vyhlásila aj v prípade ochorenia COVID-19, vírusu zika v Latinskej Amerike v roku 2016, pri epidémii eboly v západnej Afrike v roku 2014 či v prípade stále trvajúceho úsilia o vymietenie detskej obrny. Vyhlásenie stavu ohrozenia väčšinou slúži ako prosba o pritiahnutie viac globálnych zdrojov a pozornosti k prepuknutiu choroby.
Zdroj: (SITA, ns)
Odporúčané články
Vzácne životné jubileum si minulý týždeň pripomenula pani Alžbeta Šolteszová, obyvateľka mestskej časti Košice – Barca. Pri príležitosti jej 100. narodenín ju osobne navštívili starosta mestskej časti Ing. Gabriel Krištof a prednostka miestneho úradu PhDr. Mária Kmecová.
Vyplýva to z odborných záverov pracovnej skupiny prezentovaných na ostatnom mestskom zastupiteľstve. Pracovnú skupinu zriadilo mesto Košice, a tvorili ju zástupcovia odborných referátov mesta Košice, Správy mestskej zelene, Archívu mesta Košice, Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) a Okresného úradu. Ako sa ďalej uvádza v odborných vyjadreniach, symboly, ktoré sú na pomníku použité od jeho vzniku v roku 1945, sú autentickou súčasťou pomníka ako vojnového hrobu, a tiež ako kultúrnej pamiatky. Boli tiež zahrnuté v pôvodnom projekte kapitána E. F. Gurjanova.
Viac ako sto detí z celého Slovenska, množstvo príbehov, ktoré dojímajú aj inšpirujú, a galavečer, ktorý sa stal poctou detskej odvahe, empatii a vytrvalosti. V nedeľu 25. mája sa v košickom Dome umenia konal druhý ročník udeľovania ocenení Zlatý dáždnik. Tento prestížny projekt organizuje Úrad komisára pre deti Slovenskej republiky s cieľom poukázať na silné príbehy detí a rodín, ktoré si zaslúžia verejné uznanie.
