WHO vyhlásilo stav globálneho ohrozenia pre opičie kiahne
Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) rozhodol, že šíriace sa opičie kiahne vo viac ako 70 krajinách sveta sú mimoriadnou situáciou, ktorá už predstavuje stav globálneho ohrozenia. Tedros Adhanom Ghebreyesus k vyhláseniu tohto stavu pristúpil aj napriek tomu, že medzi členmi núdzového výboru WHO v tejto veci nepanoval konsenzus. Je to po prvý raz, čo šéf organizácie podnikol takýto krok.
„Máme epidémiu, ktorá sa rýchlo rozšírila po celom svete prostredníctvom nových spôsobov prenosu, o ktorých vieme príliš málo a ktoré spĺňajú kritériá medzinárodných zdravotných predpisov. Viem, že to nebol jednoduchý a priamočiary proces a že medzi členmi výboru existujú rozdielne názory,“ vyjadril sa Tedros.
Opičie kiahne sa už desaťročia bežne objavujú v strednej a západnej Afrike, ale až do predminulého mesiaca nebolo známe, že by toto ochorenie spôsobilo výrazné šírenie vo viacerých krajinách súčasne a zahŕňalo ľudí bez cestovateľských spojení s kontinentom. Podľa údajov amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) od mája zo 74 krajín hlásia viac ako 16-tisíc prípadov opičích kiahní. Úmrtia zatiaľ evidujú len v Afrike, kde sa šíri nebezpečnejšia verzia vírusu.
Vyhlásenie stavu globálneho ohrozenia znamená, že ochorenie predstavuje mimoriadnu udalosť a mohlo by sa rozšíriť do ďalších krajín a vyžadovať koordinovanú globálnu reakciu. Takéto stavy ohrozenia pre verejné zdravie WHO vyhlásila aj v prípade ochorenia COVID-19, vírusu zika v Latinskej Amerike v roku 2016, pri epidémii eboly v západnej Afrike v roku 2014 či v prípade stále trvajúceho úsilia o vymietenie detskej obrny. Vyhlásenie stavu ohrozenia väčšinou slúži ako prosba o pritiahnutie viac globálnych zdrojov a pozornosti k prepuknutiu choroby.
Zdroj: (SITA, ns)
Odporúčané články
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ v Košiciach slávnostne uviedol do prevádzky novovybudovanú časť národného superpočítača PERUN v Košiciach. Ide o jeden z najvýznamnejších projektov digitálnej modernizácie Slovenska, ktorý posunie krajinu medzi štáty s vysokovýkonnou výpočtovou infraštruktúrou európskej úrovne.
Podľa zhotoviteľa pokračujú práce v zmysle harmonogramu. Naplno prebiehajú ochrany a preložky inžinierskych sietí (plynovody, vodovodné potrubia, horúcovody, káble vysokého, nízkeho napätia a oznamovacích vedení) a výstavba káblovodu.
Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) rastie počet neodborne vyučovaných hodín fyziky a informatiky, pričom v rámci Slovenska sú problémy aj s technickou, etickou výchovou a občianskou náukou. IVP uvádza, že pri každom z týchto predmetov viac ako 30 percent hodín odučí nekvalifikovaný učiteľ. Zaujímalo nás, ako sú na tom s počtom kvalifikovaných učiteľov základné a stredné školy v Košiciach. Otázky sme adresovali učiteľom ZŠ a SŠ, Magistrátu mesta Košice aj Košickému samosprávnemu kraju.
