WHO vyhlásilo stav globálneho ohrozenia pre opičie kiahne
Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) rozhodol, že šíriace sa opičie kiahne vo viac ako 70 krajinách sveta sú mimoriadnou situáciou, ktorá už predstavuje stav globálneho ohrozenia. Tedros Adhanom Ghebreyesus k vyhláseniu tohto stavu pristúpil aj napriek tomu, že medzi členmi núdzového výboru WHO v tejto veci nepanoval konsenzus. Je to po prvý raz, čo šéf organizácie podnikol takýto krok.
„Máme epidémiu, ktorá sa rýchlo rozšírila po celom svete prostredníctvom nových spôsobov prenosu, o ktorých vieme príliš málo a ktoré spĺňajú kritériá medzinárodných zdravotných predpisov. Viem, že to nebol jednoduchý a priamočiary proces a že medzi členmi výboru existujú rozdielne názory,“ vyjadril sa Tedros.
Opičie kiahne sa už desaťročia bežne objavujú v strednej a západnej Afrike, ale až do predminulého mesiaca nebolo známe, že by toto ochorenie spôsobilo výrazné šírenie vo viacerých krajinách súčasne a zahŕňalo ľudí bez cestovateľských spojení s kontinentom. Podľa údajov amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) od mája zo 74 krajín hlásia viac ako 16-tisíc prípadov opičích kiahní. Úmrtia zatiaľ evidujú len v Afrike, kde sa šíri nebezpečnejšia verzia vírusu.
Vyhlásenie stavu globálneho ohrozenia znamená, že ochorenie predstavuje mimoriadnu udalosť a mohlo by sa rozšíriť do ďalších krajín a vyžadovať koordinovanú globálnu reakciu. Takéto stavy ohrozenia pre verejné zdravie WHO vyhlásila aj v prípade ochorenia COVID-19, vírusu zika v Latinskej Amerike v roku 2016, pri epidémii eboly v západnej Afrike v roku 2014 či v prípade stále trvajúceho úsilia o vymietenie detskej obrny. Vyhlásenie stavu ohrozenia väčšinou slúži ako prosba o pritiahnutie viac globálnych zdrojov a pozornosti k prepuknutiu choroby.
Zdroj: (SITA, ns)
Odporúčané články
Vedec Doc. RNDr. Michal Goga, PhD. z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach sa vrátil z výskumnej expedície v Antarktíde, odkiaľ priniesol takmer 400 unikátnych vzoriek machov a lišajníkov. Následný laboratórny výskum prineseného biologického materiálu má pomôcť pri identifikácii látok využiteľných v medicíne, poľnohospodárstve či biotechnológiách.
Hneď po Veľkej noci sa v utorok 7. apríla začne s dlhoočakávanom rekonštrukciou križovatky Kostolianska cesta – Národná trieda (Vodárenská ulica) – Podhradová pri Crow aréne. Jej súčasné podoba svojimi stavebno-technickými parametrami už dlhé roky nespĺňa požiadavky motoristov na bezpečnú a plynulú cestnú premávku.
Prvé čítačky bezkontaktných čipových kariet (BČK) s možnosťou platby kartou by vo vozidlách košickej MHD mohli pribudnúť koncom tohto roka. Pre TASR to uviedol poverený generálny riaditeľ Dopravného podniku mesta Košice (DPMK) Roman Danko.