Články obsahujúce tag cirkev:
Prezidentka Zuzana Čaputová a jej nástupca Peter Pellegrini sa zhodli na tom, že cirkvi a náboženské spoločnosti majú významnú úlohu pri zmierňovaní napätia a formovaní hodnôt v spoločnosti. Po nedávnom útoku na premiéra Fica zdôraznili potrebu analýzy príčin incidentu a návratu k základným hodnotám. Obaja apelovali na predstaviteľov cirkví, aby prispeli k upokojeniu situácie na Slovensku.
Počas dnešného piatka (29. 3.) si kresťanská cirkev pripomína Veľký piatok, ktorý predstavuje deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži.
Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. Ako informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, v 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z východu.
Vianočné obdobie je najkratším liturgickým obdobím cirkevného roka. Začína sa večer 24. decembra vigíliou, čiže predvečerom sviatku.
Vianočné obdobie je najkratším liturgickým obdobím cirkevného roka. Začína sa večer 24. decembra vigíliou, čiže predvečerom sviatku. Tradícia vigílnych slávení pochádza zo židovstva, v ktorom sa deň začína predchádzajúcim večerom. Preto sa slávnostné vianočné omše slúžia o polnoci z 24. na 25. decembra. Nadväzuje to aj na biblickú tradíciu, podľa ktorej sa Ježiš narodil v noci.
Dnes (2. 11.) si pripomíname Pamiatku zosnulých. Sviatok verných zosnulých je tradičným sviatkom, počas ktorého si pripomíname našich blízkych.
Katolícka cirkev si 1. novembra pripomína Sviatok všetkých svätých, na ktorý 2. novembra nadväzuje deň spomienky na zosnulých.
Nové kontaktné miesta disponujú kontaktnými osobami, ktoré poskytnú rady a pomoc, ako správne postupovať pri nahlasovaní zneužívania.
Kvetná nedeľa, oficiálne známa ako Palmová nedeľa, ktorá tento rok pripadá na 2. apríla, je v poradí šiestou pôstnou a zároveň poslednou nedeľou v 40-dňovom období veľkého pôstu, ktorý sa začal Popolcovou stredou.
Pápež František uviedol v rozhovore pre argentínsky spravodajský web Infobae, že si dokáže predstaviť zrušenie kňazského celibátu. Nemyslí si však, že toto zrušenie motivuje viac mužov k tomu, aby vykonávali kňazské povolanie a že by im to uľahčilo ich duchovnú úlohu.
V stredu (22. 2.) sa začína obdobie Veľkého štyridsaťdňového pôstu, ktorý odštartuje práve dňom Popolcovej stredy. Tento deň je spojený s prísnym pôstom, predovšetkým u rímskokatolíkov, a tiež poznačením popolom na čelo.
V nedeľu večer sa končí vianočné obdobie. Katolícka cirkev si v nedeľu 8. januára pripomína sviatok Krstu Krista Pána. Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Zaznamenali ho traja synoptickí evanjelisti a implicitne sa o ňom zmieňuje i Ján.
Pravoslávni veriaci, riadiaci sa podľa juliánskeho kalendára, zasadnú v piatok 6. januára k štedrovečernému stolu, aby oslávili narodenie Isusa Christa.
Na východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej.
V Bruseli sa bude rokovať o situácii cirkvi v Európe i u nás, diskutovať sa bude aj o budúcnosti Európy a hodnotových základoch Európskej únie (EÚ), kam ako európske spoločenstvo kráčame a aká je úloha cirkvi v tomto smere. Ako v tlačovej správe informuje Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (TK KBS) na dvojdňovom rokovaní sa zúčastní predseda KBS a košický arcibiskup Bernard Bober a predseda Rady KBS pre Slovákov v zahraničí Jozef Haľko.
- 1
- 2