Články obsahujúce tag ekonomika

Slovensko sa ocitá v zložitej fiškálnej situácii. Revidované údaje Štatistického úradu SR potvrdili, že deficit verejných financií aj verejný dlh rástli rýchlejšie, než vláda pôvodne uvádzala. Podiel dlhu na HDP dosiahol za vlaňajšok 59,7 %, čo je viac ako pôvodne odhadovaných 59,3 %.

Mladí ľudia na Slovensku síce patria medzi tých, ktorí sú v Európe najmenej zaťažení nákladmi na bývanie, no len preto, že väčšina z nich sa z rodičovského domu neponáhľa odísť.

Slovensko sa aj po rokoch ekonomického rastu nedokáže vymaniť z bludného kruhu chudoby. Podľa aktuálnej správy Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ SR), zverejnenej pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti chudobe, žilo v roku 2024 na hranici alebo pod hranicou chudoby takmer milión ľudí, čo predstavuje 18,3 percenta populácie. Ide o najvyšší podiel od roku 2015. Odborníci varujú, že ide o systémový problém, ktorý sa prehlbuje v dôsledku rastúcich cien, slabého trhu práce a regionálnych rozdielov.

Slovensko sa nebezpečne približuje k dôchodkovej kríze, ktorej korene sú už dnes jasne viditeľné. Podľa analýzy Klubu 500, založenej na dátach z európskych štatistík, bude náš dôchodkový systém do roku 2050 čeliť priemernému ročnému deficitu na úrovni 3,8 % HDP.

September sa zaradil medzi mesiace s najvyšším počtom osobných bankrotov v tomto roku. Podľa dát spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau zbankrotovalo v deviatom mesiaci 936 dlžníkov, čo predstavuje druhý najvyšší počet v roku 2025. Od začiatku januára do konca septembra pritom osobný bankrot vyhlásilo už 6 780 obyvateľov Slovenska.

Viaceré mestá na Slovensku čelia dlhodobému trendu úbytku obyvateľstva. Podľa údajov Štatistického úradu SR, ktoré porovnal TREND za roky 1996 a 2024, klesol počet obyvateľov v niektorých mestách až o tretinu. Výnimkou nie je ani Banská Bystrica, ktorá stratila 13,5 percenta populácie, no do prvej desiatky miest s najvyšším percentuálnym poklesom sa nedostala.

Klub 500 so znepokojením prijal balík konsolidačných opatrení, ktoré včera predstavilo Ministerstvo financií SR. Už v úvode prezentácie zaznelo, že jedným z hlavných faktorov brzdiacich ekonomický rast sú vysoké ceny energií. Napriek tomu v oznámenom balíku chýbajú akékoľvek opatrenia na zníženie cien energií pre priemysel alebo na podporu konkurencieschopnosti slovenských podnikov.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) varuje, že predstavený konsolidačný balík ministra financií Ladislava Kamenického zatiaľ nemožno považovať za dostatočne transparentný ani realistický. Dôvodom je predovšetkým chýbajúca špecifikácia výdavkových opatrení, ktoré podľa rezortu financií majú priniesť úspory vo výške 1,3 miliardy eur.

Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v júli bez práce 21-tisíc ľudí do 25 rokov, čo znamená, že približne každý siedmy absolvent strednej či vysokej školy sa nedokáže zamestnať. Miera nezamestnanosti mladých dosiahla 15,6 %, teda viac než je európsky priemer na úrovni 14,4 %, vyplýva z dát Eurostatu. Slovensko sa tak ocitá v skupine menej úspešných krajín, približne na úrovni Bulharska.

Slovenský štát si opäť musí priznať, že príjmy z transakčnej dane sú ďaleko od pôvodných očakávaní. Kým pôvodne sa počítalo s tým, že tento nový odvod prinesie do rozpočtu vyše 575 miliónov eur, v lete ministerstvo financií znížilo očakávania na 420 miliónov. Ani táto suma sa však nenapĺňa.

Slovenské rodiny budú musieť aj tento rok pri nákupe školských pomôcok siahnuť hlbšie do vrecka. Podľa prieskumu cien, ktorý porovnal modelový nákup nezľavnených potrieb z augusta 2024 a 2025, sa náklady zvýšili v priemere o viac než 16 percent. Kým vlani vyšla kompletná výbava žiaka na necelých 150 eur, tento rok sa suma vyšplhala už nad 170 eur.

Slovenské združenie pre značkové výrobky varuje, že prípadné zvýšenie DPH na vybrané potraviny a nápoje bude tvrdým zásahom do peňaženiek spotrebiteľov a zároveň hrozbou pre stabilitu domácej výroby.

Každé leto prichádzajú na pracovný trh tisíce čerstvých absolventov, prevažne z generácie Z, teda ľudí narodených medzi rokmi 1996 a 2012. Podľa Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) ich nástup sprevádzajú očakávania, ktoré mnohých zamestnávateľov prekvapia a nútia firmy prehodnotiť svoje fungovanie, komunikáciu a ponuku benefitov.

Od začiatku roka 2026 sa minimálna mzda na Slovensku zvýši zo súčasných 816 eur na 915 eur. Znamená to medziročný nárast o takmer 100 eur, teda viac než 12 %. O zmene v pondelok informoval po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).

Spotrebiteľské úvery Slovákov podľa dát Národnej banky Slovenska rastú, medziročne v apríli stúpli o 7,7 %. Júnový prieskum agentúry Ipsos pre 365.bank ukázal, že spotrebiteľský úver, prípadne úver zo stavebného sporenia, podnikateľský úver, alebo splátkový predaj využíva 17 % Slovákov.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku boli v júli medziročne vyššie o 4,4 %. To podľa Štatistického úradu SR predstavuje najvyššiu hodnotu inflácie za posledných 19 mesiacov. Ceny vzrástli vo všetkých 12 sledovaných odboroch, od 1,5 % v doprave až po 10 % vo vzdelávaní.

Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) pripravuje podľa našich informácií novú emisiu zelených dlhopisov pod názvom Voda Spieva II. Ide o projekt, ktorý by mohol priniesť nové investičné príležitosti na Slovensku. Na rozdiel od predchádzajúcej, úspešnej emisie Voda Spieva I, určenej výhradne pre mestá a obce – akcionárov VVS, by sa pripravovaná emisia mohla otvoriť aj širokej verejnosti. Informoval o tom zdroj redakcie, ktorý nechcel byť menovaný.

Podľa prieskumu JobsIndex spoločnosti Alma Career je vyžiť z platu náročné pre dve tretiny zamestnancov a zamestnankýň na Slovensku. Podiel tých, ktorí majú problém vyžiť zo svojho príjmu, stúpol medziročne z 59 na 67 percent.

Slovensko má podľa aktuálnych údajov Eurostatu druhú najvyššiu infláciu v eurozóne. V júli dosiahla medziročná inflácia 4,5 %, vyššia bola len v Estónsku, a to 5,6 %. Rovnakú infláciu malo Chorvátsko. Ceny na Slovensku v júli vzrástli oproti predchádzajúcemu mesiacu o 0,2 %, čo podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša znamená, že v porovnaní s minulým rokom boli vyššie o 4,5 %. V júni bola inflácia na úrovni 4,6 %.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky spustilo pilotnú prevádzku nového portálu www.cenyslovensko.sk, ktorý umožní spotrebiteľom porovnávať ceny základných druhov potravín naprieč obchodnými reťazcami a jednotlivými predajňami. Portál bol sprístupnený verejnosti v utorok 1. júla po 17. hodine.