Aký je pohľad na svet z invalidného vozíka?

Občianske združenie (OZ) Bez bariéry – Národná platforma proti bariéram vznikla v roku 2016 a sídli v Košiciach. Jej hlavnou úlohou je riešenie dlhodobo zanedbávaných problémov spojených s bariérami na Slovensku, ale aj pomoc a podpora znevýhodneným občanom v ich životných situáciách.

Občianske združenie pripravilo návrhy do novely stavebného zákona, ale aj pripomienky k slovenskej technickej norme pre výstavbu a rekonštrukciu nástupíšť MHD. Úzko chce spolupracovať s mestom Košice, ale aj s jednotlivými mestskými časťami. Rokovania sa už pohli s Mestskou časťou Košice – Sídlisko KVP. Činnosť združenia sa nezameriava iba na Košice, keďže je národnou platformou proti bariéram.

Nevyhovujúci stav

Predsedom občianskeho združenia je Petr Kučera, ktorý hovorí, že s debarierizáciou sú problémy na celom Slovensku. Dlhodobo nevyhovujúci stav sa podľa neho prejavuje aj pri výstavbe nových budov. Podobne je to aj v ďalších oblastiach života postihnutých ľudí. „Čo sa týka bezbariérovosti, je na Slovensku hrozný stav. Zdravý jedinec si často neuvedomuje, že pohľad na svet z invalidného vozíka alebo človeka s barlami je úplne iný,“ dodal.

Nedostatky aj na magistráte

V apríli e-mailom vyzvali námestníčku primátora Luciu Gurbaľovú na spoluprácu. Taktiež v ňom formulovali nedostatky, ktoré je potrebné riešiť aj v budove magistrátu. OZ odporúča preveriť funkčnosť zdvíhacej plošiny pri vstupe do „bieleho domu“, požaduje označiť šírku dverí výťahu s usmernením na webe úradu, aby vozičkári vedeli, či sa vôbec budú vedieť v objekte mestskej samosprávy pohybovať. Zároveň je potrebná inštalácia indukčnej slučky pre nepočujúcich občanov, pre zvýšenie zrozumiteľnosti a zlepšenie komunikácie. Viceprimátorka nereagovala. Združeniu sa ozvala až po našich otázkach.

Rozhodne zastupiteľstvo

Občianske združenie by rado spoločne s mestom vytypovalo miesta pre využitie medzinárodného systému Eurokľúč v Košiciach na toaletách pre ťažko zdravotne postihnutých, na zdvíhacích plošinách, na rampách parkovísk pri vyhradených parkovacích miestach. Radi by ku všetkým týmto problémom spoločne pripravili materiál na zastupiteľstvo, na ktorom by sa prijalo všeobecne záväzné nariadenie (VZN) na obnovenie debarierizačnej komisie a VZN k pripomienkovaniu stavieb v kompetencii magistrátu s odporúčaním pre mestské časti tak, aby bolo včas upozornené na nedostatky týkajúce sa bezbariérovosti a mobility.

Pracuje či nepracuje?

„Mesto sa dlhodobo snaží o to, aby sme mali na území Košíc čo najmenej bariér,“ uviedol pre denník KOŠICE:DNES Miroslav Sambor z referátu styku s verejnosťou a médiami mesta Košice. Podľa neho na magistráte pracuje komisia pre debariérizáciu, čo však nie je pravda. Napriek tomu hovorí, že pri všetkých nových stavebných projektoch je bezbariérovosť jednou zo základných požiadaviek. Takisto to bolo aj pri rekonštrukciách električkových tratí a zastávok hromadnej dopravy. S tými však nie sú imobilní občania vôbec spokojní.

Podľa magistrátu bolo v Košiciach ku koncu minulého roka 1 600 bezbariérových priechodov pre chodcov, 773 bezbariérových križovatiek, 256 priechodov pre chodcov aj s vodiacou lištou pre nevidiacich a 148 zrekonštruovaných zastávok MHD, plne dostupných pre imobilných cestujúcich. 

Debarierizačná komisia v Košiciach fungovala od roku 2015. Na mestskej webovej stránke sa však o nej nedozviete nič. Pri mestskom zastupiteľstve vo volebnom období 2018 – 2022 pracuje momentálne 13 komisií. Táto však medzi nimi nie je.

„V Košiciach sa nedodržiava stavebný zákon“

Debarierizačná komisia bola založená v máji 2015 na základe petičných listín s 5 300 podpismi. Zozbieral ich jej zakladajúci člen Ján Bartko (na snímke).

K zakladajúcim členom komisie patrili už nebohí Marián Kozák, ktorý bol štatutárom občianskeho združenia Detský klub zdravotne postihnutých detí a mládeže v Košiciach, a predseda správnej rady košickej organizácie vozičkárov Nezávislý život Anton Benča. Členmi komisie boli aj zástupcovia z Útvaru hlavného architekta, odboru dopravy, stavebného úradu, sociálne pracovníčky, zástupcovia nevidiacich, zo Slovenského zväzu telesne postihnutých. Na zasadnutia chodil aj námestník primátora.

Ako komisia fungovala?
Zo začiatku sa nám nedarilo. Boli sme prví na Slovensku, nevedeli sme účinne zasiahnuť do stavebného procesu, nemali sme žiadne kompetencie. Stretávali sme sa spravidla len dvakrát do roka, čo bolo málo. Preto sme neboli dostatočne operatívni.

Aké problémy ste riešili?
Snažili sme sa posudzovať projekty mesta z pohľadu bezbariérovosti. Riešili sme napríklad prístup do Dómu sv. Alžbety, ale aj bezbariérovú mapu mesta, aktívne sme sa zapojili aj do riešenia vstupov na kúpalisko Červená hviezda. Ja som pripravoval vyjadrenia k stavbám parkovísk, snažil som sa tlmočiť požiadavky telesne postihnutých, keďže ich na vozíku nechceli vziať ani do mestskej hromadnej dopravy… 

Prečo prestala komisia fungovať?
Jednoducho, nemal v nej kto pracovať. V roku 2018 dvaja zakladajúci členovia zomreli a ja som bol deväť mesiacov práceneschopný. Takže v nej neostal už nikto, kto by nejaké úlohy riešil.

Vyzerá to tak, že v najbližšom čase by mala byť opäť funkčná. Aké úlohy by mala plniť?
V Košiciach sa stále stavia s bariérami, nedodržiava sa stavebný zákon vo vzťahu k hendikepovaným, porušuje sa vyhláška o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V komisii by mali pracovať aktívni ľudia, ktorí sú priamo zainteresovaní na riešení hlavného problému – bezbariérovej výstavbe v súlade s medzinárodnými štandardmi, ktoré sa používajú na šiestich kontinentoch a vo viac ako 90 vyspelých štátoch sveta a v súlade s požiadavkami Rady Európy.

Čo považujete za najakútnejšie?
Problémom sú praktické bezbariérové toalety v centre mesta, treba riešiť dopravu, hlavne zastávky, ktoré s bezbariérovosťou nemajú nič spoločné. Budeme sa usilovať o náhradné bezbariérové ubytovanie, ktoré v meste neexistuje, výstavbu bezbariérových bytov, pretože mesto po revolúcii nepostavilo ani jeden… Je toho veľmi veľa.

Dôležitejšie boli mestské oslavy a majstrovstvá sveta

Občianske združenie Bez bariér vyzvalo v apríli tohto roku námestníčku primátora mesta Luciu Gurbáľovú (združenie pravicových strán) na rokovanie. Okrem iného jej zaslali materiál na rokovanie a postupnú spoluprácu v oblasti odstraňovania bariér. Na e-mail však dlho nereagovala.

„Zaslali sme pani viceprimátorke aj naše návrhy do novely stavebného zákona, priložili sme aj pripomienky k technickej norme na výstavbu a rekonštrukcie nástupíšť MHD. Navrhujeme tiež prijatie všeobecne záväzného nariadenia (VZN) na obnovenie debarierizačnej komisie aj VZN k pripomienkovaniu stavieb v kompetencii magistrátu s odporúčaním pre mestské časti, “ spresňuje P. Kučera. 

Na našu otázku, prečo námestníčka primátora s občianskym združením nekomunikuje, však odpovedala veľmi rýchlo. „V apríli sa vedenie mesta nachádzalo v skutočne hektickom období príprav osláv 650. výročia udelenia erbovej listiny pre mesto a osláv Dňa mesta a tiež v období príprav MS v ľadovom hokeji, preto riešenia niektorých podnetov a požiadaviek boli posunuté na neskôr,“ reagovala viceprimátorka s tým, že aktuálne sa mesto intenzívne zaoberá zriaďovaním a činnosťou poradných orgánov a nastavením nových pravidiel ich fungovania.

Gurbaľová konštatuje, že debarierizačná komisia nebola zrušená, len jednoducho od roku 2016 nefungovala a pre nečinnosť prirodzene zanikla.

„Súčasnému vedeniu mesta záleží na spolupráci v oblasti odstraňovania bariér. Momentálne pracujeme na tom, aby sme čo najlepšie zabezpečili personálne obsadenie komisie a následne vystavíme menovacie dekréty.“ 

Námestníčka predpokladá, že prvé stretnutie debarierizačnej komisie sa uskutoční koncom augusta tohto roku. „S občianskym združením plánujeme spolupracovať, v najbližších dňoch odošleme požiadavku na nomináciu jedného člena do debarierizačnej komisie.“