25.06.19

Košice budú mať unikát. Projekt Košičanov na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny

foto: Veronika Janušková

Otepľovanie, silné búrky, dlhodobé suchá a ďalšie vrtochy počasia sa podľa predpovedí vedcov stanú v budúcnosti štandardnou súčasťou našich životov. Môže za to klimatická zmena. V Košiciach vzniká na Slovensku unikátny plán, ako sa s týmto neduhom vysporiadať.

Za ambicióznym plánom vytvoriť komplexnú mapu rizík, ktoré sú spojené s klimatickou zmenou, stojí partia Košičanov. Ekonómovia, klimatológovia, sociológovia, architekti, geografi a ďalší odborníci tvoria tím neziskovej organizácie Karpatský rozvojový inštitút (KRI), ktorý podobné, no menej dôkladné projekty vypracoval pre viacero miest nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Pilotné adaptačné procesy už realizovali napríklad v Trnave, Kežmarku, Miškolci, ale aj na sídlisku Terasa. 

„Dlhodobo sa snažíme venovať Košiciam, pretože síce pôsobíme celoslovensky, ale sídlime v Košiciach, sme Košičania všetci, máme tu deti, vnúčatá,“ hovorí riaditeľ KRI Andrej Šteiner. 

Projekt mapovania rizík v našom meste sa im podarilo spustiť po dlhom čase. Zo strany bývalého vedenia mesta totiž necítili podporu. Dnes spolu s mestom začínajú realizovať projekt s názvom Verejnosť pomáha samospráve adaptovať sa na klimaticky bezpečnejšie Košice. „Ak sa to podarí, bude to unikát. Tak komplexne to žiadne miesto na Slovensku nebude mať,“ približuje Šteiner. 

reklamná správa

Podrobná mapa a plán

Na základe projektu vznikne podrobná mapa Košíc v rozmeroch 250 krát 250 metrov. Budú v nej zaznamenané údaje o teplote, prírodných rizikách aj socioekonomických faktoroch, napríklad hustota zaľudnenia, umiestnenie kritických zariadení, ako sú transformátory elektrickej energie o podobne. V rámci mapy budú tiež merané rizikové sociálne skupiny. Teda koľko ľudí nad 75 rokov a pod 4 roky, čo sú najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva vzhľadom ku klimatickej zmene, žije v oblasti.

„Unikátnosť projektu spočíva v jeho komplexnom nastavení. Od podrobného klimatologického, sektorového a pocitového klimatického posúdenia pre mesto prioritných dopadov zmeny klímy, cez reprezentatívny dotazníkový prieskum medzi obyvateľmi o tejto problematike a detailné socioekonomické mapovanie zraniteľnosti územia mesta, ktoré sa budú diať najbližších deväť mesiacov,“ uvádza k projektu inštitút. Na základe výsledkov meraní následne vznikne plán, ako problémy sanovať. „V meste chýba systematický prístup kde, čo a v akej veľkosti umiestniť,“ tvrdí Šteiner. 

Dopady klimatických zmien pociťujú aj Košičania. foto na dvojstrane: Veronika Janušková
Dopady klimatických zmien pociťujú aj Košičania. foto na dvojstrane: Veronika Janušková

Zmeny klímy cítime

Situácia v oblasti dopadov zmeny klímy sa neustále zhoršuje a v Košiciach nemáme podľa Šteinera takmer žiadny plán, ako sa s tým vyrovnať. Výstrahou je napríklad predpoveď, že počet horúcich dní sa v Košiciach zvýši z 28 na 45. Ako príklad výstrah riaditeľ uvádza aj 23 zaregistrovaných kolapsov z tepla od 10. do 14. júna, jarné sucho na východnom Slovensku, ktoré bolo v marci 2019 klasifikované Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ) ako extrémne, búrku zo 16. júna, ktorá ochromila električkovú dopravu v meste. 

„Samospráva mesta Košice má veľký záujem o výsledky tohto projektu, ktoré by sme chceli začleniť do nášho Územného plánu, Plánu rozvoja mesta a do ďalších dokumentov. Vysoko oceňujeme a budeme podporovať participatívny prístup k tvorbe Klimatickej adaptačnej politiky mesta, ktorého výsledky prispejú nielen ku kvalite výstupov, ale inštitúcie a občania na území Košíc takto získajú aj určité spoluvlastníctvo k tomuto procesu,“ povedal k projektu Richard Dlhý, zástupca riaditeľa Magistrátu mesta Košice a vedúci oddelenia strategického rozvoja.

Projekt, ktorý podporuje aj mesto, predstavil riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu Andrej Šteiner (druhý zľava).
Projekt, ktorý podporuje aj mesto, predstavil riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu Andrej Šteiner (druhý zľava). foto: veja

Aké opatrenia znižujú dopady klimatickej zmeny?

Z katalógu adaptačných opatrení Karpatského rozvojového inštitútu vyberáme niekoľko príkladov, ako sa adaptovať na nepriaznivé vplyvy dôsledkov klimatickej zmeny: 

- výsadba stromov
Stromy v plnom olistení absorbujú v lete 70 - 90 percent slnečného žiarenia. Pri zastavanom území je rozdiel v teplote medzi plochami zelene a zastavaným územím v priemere 0,94 - 2,26 stupňa Celzia. Jednou z vhodných možností je vytváranie vegetačných stredových deliacich pásov medzi cestami a chodníkmi so zeleňou a stromami, či premena betónových a asfaltových parkovísk na polozelené s použitím tvárnic. Dôležitá je aj výsadba nových parkov na nevyužitých miestach, ktoré následne plnia funkciu „chladnejších ostrovov“ aj rozvíjanie plôch zelene do priemyselných zón, dopravných uzlov a vnútroblokov.

- tienenie
Tienenie okrem zmiernenia prehrievania prostredia tiež chráni človeka pred priamym slnečným žiarením a jeho možnými nebezpečnými dopadmi. Foriem je niekoľko - tienenie ulíc, námestí a parkovísk mobilnými prvkami alebo trvalé zatieňovanie. To sa najčastejšie robí vysadením stromov, ale použiť sa môžu aj stavebné prvky, napríklad vysunuté strechy s fotovoltaickými panelmi. Výhodou zatienenia je hlavne výrazne nižšia pocitová teplota až o 10 - 15 stupňov Celzia. 

reklamná správa

- cirkulácia vzduchu
Zložitejšou možnosťou ochladzovania prostredia je nastavenie správneho prúdenia vzduchu medzi mestom a jeho okolitým prírodným zázemím. Dôležité je rozumné územné plánovanie. Vhodné trasovanie ulíc a stromoradí môže pritekaniu chladnejšieho vzduchu výrazne pomôcť. Naopak, čím hustejšia je zástavba budov a ich orientácia proti smeru vetra, tým sa prevetrávanie lokality sťažuje.

- vodné prvky
Fontány, potoky, či umelá hmla ochladzujú a vytvárajú príjemnú mikroklímu. Osobitne výhodné sú vodné prvky, ktoré využívajú zachytenú zrážkovú vodu. Potrebné je uchrániť existujúce mokrade, budovať nové jazierka a ochladzovať spevnené plochy mesta vodou. 

- izolácia budovy
Zlepšenie tepelnej izolácie budov a výstavba nízkoenergetických a pasívnych stavieb pomáha nielen v zime, ale aj v lete. Počas horúčav tlmia prehrievanie budov a tiež môžu znížiť náklady na prevádzku klimatizácie. 

- vegetačné strechy a fasády
Vybudovanie trvalých zelených porastov na strechách či obrastanie stien zeleňou zmierňuje teploty budov o niekoľko stupňov. Tento efekt je daný hlavne odparovaním vody, tieniacim efektom vegetácie, schopnosťou odrážať slnečné žiarenie, spotrebou energie na fotosyntézu a tepelnou akumuláciou zadržiavanej vody.

(SUL, KRI)

Anketa:  Pociťujete klimatické zmeny v Košiciach?

Dávid Tchur - procesný inžinier
Košice sa pomaly, ale isto ponárajú do oblaku smogu. Žijem v mestskej časti Sever a v posledných rokoch som zaznamenal citeľne zhoršujúcu sa kvalitu ovzdušia. Mesto by sa malo začať vážne venovať plánovaniu dopravy, keďže toto vplýva nielen na jeho neprimerané prehrievanie, ale aj na zdravie jeho obyvateľov. Riešenia, ako selekcia áut z hľadiska typu pohonu, vytvorenie skutočnej siete cyklochodníkov alebo MHD zadarmo, by mali prísť čím skôr.

Alena Oravcová - doktorandka 
Keď som bola dieťa, neboli až také horúčavy, alebo ak aj boli, trvali kratšie. Taktiež sa počasie nemenilo tak rapídne. Čo si určite nepamätám, tak to sú búrky hocikedy počas dňa, väčšinou boli búrky z tepla len večer alebo počas noci. Ľudia so zdravotnými problémami to ťažko znášajú, hoci ja osobne medzi nich nepatrím. Riešením by bolo určite pozastavenie výstavby v centre a zamerať sa skôr na výsadbu zelene, parkov, stromov, ktoré pomáhajú pohlcovať teplo a poskytujú tieň. 

Mária Rusnáková - hovorkyňa
Samozrejme, predovšetkým silné horúčavy v lete. Dážď a prehánky sa buď nevyskytujú dlhé obdobie vôbec, alebo potom nepretržite. Košičania by sa mali prioritne zamerať na výsadbu stromov a zelených plôch. Osobne sa mi páči myšlienka výsadby záhrad na strechách panelákov. Riešením by mohlo byť vytváranie malých vodných nádrží - fontán, prípadne okrasných jazierok v parkoch. Pomohla by aj väčšia podpora cyklodopravy a elektrokolobežiek.

Andrea Petrovčinová - copywriterka
Áno, pociťujem to, napríklad aj teraz v lete. Nie je klasicky horúco, ale skôr dusno. Najmä po Svätojakubskej ceste pociťujem výraznú túžbu po zeleni. V horúcich mesiacoch silne pracuje teplota s betónom. Máme relatívne dosť zelene, ale mohlo by toho byť viac. Výsadba kvetov, vybudovanie nových fontán, drevené lavičky namiesto kovových a celkovo - priniesť viac dreva do priestoru. 

(KAC)

 

reklamná správa

Čítajte viac: pocasie projekty

Šulc
Zdieľať článok:

Newsletter

Prihláste sa na odber newslettra a odoberajte novinky z KOŠICE:DNES

Váš osobný údaj (e-mail) bude spracovaný podľa zásad ochrany osobných údajov, ktoré vychádzajú zo slovenskej a európskej legislativy. Stlačením tlačidla dávate súhlas so spracovaním pre zasielanie našich e-mailových noviniek (nové články, reklamné správy) po dobu max. 5 rokov. Svoj súhlas môžete kedykoľvek zrušiť cez tlačítko "odhlásiť sa z newslettra" v každom e-maile.

Diskusia

Používaním stránok KOŠICE:DNES.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.Viac info

súhlasím