Košice budú mať unikát. Projekt Košičanov na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny

Otepľovanie, silné búrky, dlhodobé suchá a ďalšie vrtochy počasia sa podľa predpovedí vedcov stanú v budúcnosti štandardnou súčasťou našich životov. Môže za to klimatická zmena. V Košiciach vzniká na Slovensku unikátny plán, ako sa s týmto neduhom vysporiadať.

Za ambicióznym plánom vytvoriť komplexnú mapu rizík, ktoré sú spojené s klimatickou zmenou, stojí partia Košičanov. Ekonómovia, klimatológovia, sociológovia, architekti, geografi a ďalší odborníci tvoria tím neziskovej organizácie Karpatský rozvojový inštitút (KRI), ktorý podobné, no menej dôkladné projekty vypracoval pre viacero miest nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Pilotné adaptačné procesy už realizovali napríklad v Trnave, Kežmarku, Miškolci, ale aj na sídlisku Terasa. 

„Dlhodobo sa snažíme venovať Košiciam, pretože síce pôsobíme celoslovensky, ale sídlime v Košiciach, sme Košičania všetci, máme tu deti, vnúčatá,“ hovorí riaditeľ KRI Andrej Šteiner. 

Projekt mapovania rizík v našom meste sa im podarilo spustiť po dlhom čase. Zo strany bývalého vedenia mesta totiž necítili podporu. Dnes spolu s mestom začínajú realizovať projekt s názvom Verejnosť pomáha samospráve adaptovať sa na klimaticky bezpečnejšie Košice. „Ak sa to podarí, bude to unikát. Tak komplexne to žiadne miesto na Slovensku nebude mať,“ približuje Šteiner. 

Podrobná mapa a plán

Na základe projektu vznikne podrobná mapa Košíc v rozmeroch 250 krát 250 metrov. Budú v nej zaznamenané údaje o teplote, prírodných rizikách aj socioekonomických faktoroch, napríklad hustota zaľudnenia, umiestnenie kritických zariadení, ako sú transformátory elektrickej energie o podobne. V rámci mapy budú tiež merané rizikové sociálne skupiny. Teda koľko ľudí nad 75 rokov a pod 4 roky, čo sú najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva vzhľadom ku klimatickej zmene, žije v oblasti.

„Unikátnosť projektu spočíva v jeho komplexnom nastavení. Od podrobného klimatologického, sektorového a pocitového klimatického posúdenia pre mesto prioritných dopadov zmeny klímy, cez reprezentatívny dotazníkový prieskum medzi obyvateľmi o tejto problematike a detailné socioekonomické mapovanie zraniteľnosti územia mesta, ktoré sa budú diať najbližších deväť mesiacov,“ uvádza k projektu inštitút. Na základe výsledkov meraní následne vznikne plán, ako problémy sanovať. „V meste chýba systematický prístup kde, čo a v akej veľkosti umiestniť,“ tvrdí Šteiner. 

Zmeny klímy cítime

Situácia v oblasti dopadov zmeny klímy sa neustále zhoršuje a v Košiciach nemáme podľa Šteinera takmer žiadny plán, ako sa s tým vyrovnať. Výstrahou je napríklad predpoveď, že počet horúcich dní sa v Košiciach zvýši z 28 na 45. Ako príklad výstrah riaditeľ uvádza aj 23 zaregistrovaných kolapsov z tepla od 10. do 14. júna, jarné sucho na východnom Slovensku, ktoré bolo v marci 2019 klasifikované Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ) ako extrémne, búrku zo 16. júna, ktorá ochromila električkovú dopravu v meste. 

„Samospráva mesta Košice má veľký záujem o výsledky tohto projektu, ktoré by sme chceli začleniť do nášho Územného plánu, Plánu rozvoja mesta a do ďalších dokumentov. Vysoko oceňujeme a budeme podporovať participatívny prístup k tvorbe Klimatickej adaptačnej politiky mesta, ktorého výsledky prispejú nielen ku kvalite výstupov, ale inštitúcie a občania na území Košíc takto získajú aj určité spoluvlastníctvo k tomuto procesu,“ povedal k projektu Richard Dlhý, zástupca riaditeľa Magistrátu mesta Košice a vedúci oddelenia strategického rozvoja.

Aké opatrenia znižujú dopady klimatickej zmeny?

Z katalógu adaptačných opatrení Karpatského rozvojového inštitútu vyberáme niekoľko príkladov, ako sa adaptovať na nepriaznivé vplyvy dôsledkov klimatickej zmeny: 

– výsadba stromov
Stromy v plnom olistení absorbujú v lete 70 – 90 percent slnečného žiarenia. Pri zastavanom území je rozdiel v teplote medzi plochami zelene a zastavaným územím v priemere 0,94 – 2,26 stupňa Celzia. Jednou z vhodných možností je vytváranie vegetačných stredových deliacich pásov medzi cestami a chodníkmi so zeleňou a stromami, či premena betónových a asfaltových parkovísk na polozelené s použitím tvárnic. Dôležitá je aj výsadba nových parkov na nevyužitých miestach, ktoré následne plnia funkciu „chladnejších ostrovov“ aj rozvíjanie plôch zelene do priemyselných zón, dopravných uzlov a vnútroblokov.

– tienenie
Tienenie okrem zmiernenia prehrievania prostredia tiež chráni človeka pred priamym slnečným žiarením a jeho možnými nebezpečnými dopadmi. Foriem je niekoľko – tienenie ulíc, námestí a parkovísk mobilnými prvkami alebo trvalé zatieňovanie. To sa najčastejšie robí vysadením stromov, ale použiť sa môžu aj stavebné prvky, napríklad vysunuté strechy s fotovoltaickými panelmi. Výhodou zatienenia je hlavne výrazne nižšia pocitová teplota až o 10 – 15 stupňov Celzia. 

– cirkulácia vzduchu
Zložitejšou možnosťou ochladzovania prostredia je nastavenie správneho prúdenia vzduchu medzi mestom a jeho okolitým prírodným zázemím. Dôležité je rozumné územné plánovanie. Vhodné trasovanie ulíc a stromoradí môže pritekaniu chladnejšieho vzduchu výrazne pomôcť. Naopak, čím hustejšia je zástavba budov a ich orientácia proti smeru vetra, tým sa prevetrávanie lokality sťažuje.

– vodné prvky
Fontány, potoky, či umelá hmla ochladzujú a vytvárajú príjemnú mikroklímu. Osobitne výhodné sú vodné prvky, ktoré využívajú zachytenú zrážkovú vodu. Potrebné je uchrániť existujúce mokrade, budovať nové jazierka a ochladzovať spevnené plochy mesta vodou. 

– izolácia budovy
Zlepšenie tepelnej izolácie budov a výstavba nízkoenergetických a pasívnych stavieb pomáha nielen v zime, ale aj v lete. Počas horúčav tlmia prehrievanie budov a tiež môžu znížiť náklady na prevádzku klimatizácie. 

– vegetačné strechy a fasády
Vybudovanie trvalých zelených porastov na strechách či obrastanie stien zeleňou zmierňuje teploty budov o niekoľko stupňov. Tento efekt je daný hlavne odparovaním vody, tieniacim efektom vegetácie, schopnosťou odrážať slnečné žiarenie, spotrebou energie na fotosyntézu a tepelnou akumuláciou zadržiavanej vody.

(SUL, KRI)