Lola Márai – múza svetoznámeho spisovateľa
Po sérii výstav významných slovenských výtvarníkov vystriedala obrazy v košickom Fashion Point Café tentoraz kniha a čítanie z nej. Košická historička a spisovateľka Anna Ötvös tu predstavila svoju prvotinu nazvanú Lolina kniha s podtitulom Lola Matzner, Sándor Márai a Košice na prelome 19. a 20. storočia.
Hneď prvé dielo tejto autorky vyvolalo senzáciu. Nielen svojou veľmi atraktívnou témou, ale aj odhalením faktov zo života Loly, manželky veľkého spisovateľa Sándora Máraia. Jej život bol nesmierne zaujímavý aj napriek tomu, že ho celý prežila v tieni slávneho manžela. Bola jeho múzou, láskou, jeho všetkým… Vraví sa, že za každým úspešným mužom hľadaj ženu. A takto to bolo aj v tomto prípade.
[ad][/ad]Naliehavé otázky
Bola Lola prvá, ktorej dával čítať rukopisy? Naozaj za ním ušla oknom Maléterovho domu po posteľnej plachte, aby sa mohli vziať? Prečo si slávny spisovateľ a jeho brat museli zmeniť meno? Zakázal Sándor Márai vydávať svoje knihy v Maďarsku, až kým odtiaľ neodíde posledný sovietsky vojak a nebudú tam slobodné voľby? Aká bola žena, o ktorej Márai napísal, že je to „moja matka, dcéra, priateľka, milenka, moje dieťa“? O tom všetkom návštevníkom Fashion Point Café porozprávali hlavné protagonistky večera – autorka Anna Ötvös a Hedda Forbátová, ktorá sa s rodinou Loly Márai poznala a vyrastala v jej susedstve na Krmanovej ulici.
Rodinný album
„S menom Sándora Máraia som sa stretla až počas štúdia na univerzite, keď som písala diplomovú prácu o Košiciach. Nie som Košičanka, ale do histórie tohto mesta a do Košíc som sa zaľúbila,“ hovorí Anna o tom, ako sa dostala k svetoznámemu spisovateľovi.
Zaujali ju nielen jeho knihy, ale aj životopis. „Z neho som sa dozvedela, že jeho manželka Lola je tiež Košičanka, ale nevieme o nej skoro nič. Začala som pátrať po jej koreňoch. Najprv len tak, zo zvedavosti. Pri mojom hľadaní som natrafila aj na ich rodinný album so 400 fotkami, ktorý som si okamžite kúpila.“
Z Maďarska na Slovensko
K napísaniu knihy ju inšpiroval Tibor Mészáros, knihovník a muzeológ, ktorý je správcom Máraiovho dedičstva v Petöfiho literárnom múzeu v Budapešti. „Keď som tých materiálov mala už dosť, ukázala som mu ich. Povedal mi, že už mám toho toľko, že by som mala napísať knihu, aby sa aj ostatní dozvedeli, kto bola Lola,“ vysvetľuje spisovateľka.
Kniha vyšla najprv v Maďarsku v roku 2017. Ihneď po jej vydaní začala hľadať slovenského vydavateľa, čo sa jej podarilo a v novembri vyšla aj na Slovensku vo vydavateľstve Artforum. „Som veľmi vďačná ľuďom, ktorí mi pomohli pri jej vydaní – majiteľovi Artfora Vladimírovi Michalovi, prekladateľke Galine Šándorovej a editorke Marte Součkovej,“ hovorí A. Ötvös.
Loline denníky
Anna Ötvös vedela o tom, že si Lola písala denníky. „Nedovolili mi ich čítať, lebo sú tajné. Ale keďže som napísala túto knihu, vybavil mi vydavateľ z maďarského vydavateľstva Helikon povolenie nahliadnuť do nich. Teraz ich s Tiborom Mészárosom prepisujeme. Ide o roky 1948 až 1979. Potom musela s písaním skončiť, pretože bola ťažko chorá a neskôr aj stratila zrak. Tých posledných 15 rokov píšem ja a je to naozaj zaujímavé. Keď to pôjde dobre, obe vydania – maďarské i slovenské, vyjdú v roku 2020,“ teší sa spisovateľka.
Nasiaknutá Máraiovcami
Literárny večer by sa vôbec neuskutočnil, keby sa na novembrovú prezentáciu tejto knihy neprišla do Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach pozrieť aj Košičanka Hedda Forbátová. Keďže má k rodine a dielu Sándora Máraia špeciálny, blízky vzťah, Anne navrhla, aby zorganizovali čítanie a besedu o tomto velikánovi vo Fashion Point Café u jej priateľky Mary Gildein. Tú kniha okamžite nadchla a dohodli si termín.
„Vyrastala som na Krmanovej 18. Vedľa na čísle 16 žila dlhé roky s rodinou Zsazsa Kertész, mladšia sestra Loly Máraiovej. Priatelili sa s mojimi rodičmi, navštevovali sa, hrali spolu tenis… Vyrastala som takto v prostredí, v ktorom sa v jednom kuse rozprávalo o Máraiovi, Lole, o Košiciach, ich histórii, jednotlivých budovách, uliciach… Témou Márai, som nasiakla od detstva. V škole sme sa o ňom, samozrejme, neučili, ale doma sme mali všetky jeho diela v maďarčine, takže jeho tvorbu poznám dobre“ spomína Hedda Forbátová.
V súvislosti s knižnou novinkou Lolina kniha je zaujímavé, že v budove na Mäsiarskej 35 v Košiciach bola pred niekoľkými dňami otvorená nová a už stála Pamätná výstava Sándora Máraia. Jej súčasťou je tiež prezentácia spisovateľovej manželky Loly, takže čitateľ si môže doplniť aj ďalšie informácie o tejto zaujímavej Košičanke a stretnúť tam i autorku knihy, ktorá v Pamätnej výstave Sándora Máraia pracuje so svojou kolegynkou Barborou Juhászovou.
Natália Novotná
[ad2][/ad2]Sándor Márai na Košice nikdy nezabudol
Narodil sa v Košiciach, pôvodne sa celým menom volal Sándor Károly Henrik Grosschmied de Mára. Od roku 1918 bol redaktorom denníka Budapesti Napló. Za mlada veľa cestoval, v 20. rokoch 20. storočia počas pobytu v Nemecku písal po nemecky. Neskôr sa rozhodol písať iba v maďarčine. V 30. rokoch 20. storočia bol známy čistým, realistickým štýlom. Bol prvý, kto písal pre maďarského čitateľa o dielach Franza Kafku.
V roku 1918 opustil Košice. Po krátkom pobyte vo Švajčiarsku, neskôr Taliansku, sa Márai presťahoval do USA, do New Yorku. Písal stále po maďarsky, ale do konca studenej vojny jeho diela v Maďarsku nevydávali. V rokoch 1952 až 1967 bol spolupracovníkom Rádia Slobodná Európa v Mníchove. V roku 1968 sa nakrátko vrátil do Talianska, v tom istom roku odišiel do Kalifornie, do San Diega.
Po smrti manželky sa stále viac odvracal od sveta, až v roku 1989 v San Diegu ukončil svoj život vlastnou rukou.
Sándor Márai je jednou z najvýznamnejších postáv európskej literatúry 20. storočia.
V roku 1990, rok po smrti, dostal najvyššie maďarské umelecké vyznamenanie Kossuthovu cenu. V nemeckej jazykovej oblasti sú jeho diela vydávané v rekordných nákladoch, jeho literárny štýl porovnávajú so štýlom Thomasa Manna. Košice hrajú v jeho dielach významnú úlohu, v jeho rodnom meste je po ňom pomenovaná základná škola a gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským.
zdroj: wikipédia
[ad3][/ad3]
