Skrývať zákazky nám prikazuje zákon, tvrdí šéf VVS. Súdy aj iné vodárne si myslia opak

Informovať o tom, komu udeľujeme zákazky, by bolo protizákonné, opakovane tvrdí Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) na čele so Stanislavom Hrehom. Súdy, a dokonca aj časť vodárenských podnikov, s tým nesúhlasia. 

Bratranci, bratia, švagor, syn, spoločník z minulého podnikania či niekdajší susedia. Títo príbuzní a známi generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva VVS S. Hrehu sa objavujú vo firmách, ktoré sú dodávateľmi vodární. V priebehu leta o tom informoval denník KORZÁR a denník KOŠICE:DNES.

VVS pred článkami aj v reakcii na ne viackrát vyhlásila, že je súkromná akciová spoločnosť, ktorá nepracuje s verejnými zdrojmi, a preto nemá povinnosť zverejňovať bližšie údaje o svojich kontraktoch. Na druhej strane podnik presviedčal, že verejnosť aj akcionárov informuje o všetkom, čo mu dovoľuje platné právo a kontrolu hospodárenia spoločnosti zabezpečujú jej orgány.

V júlovom rozhovore v denníku KOŠICE:DNES odmietol Hreha prezradiť aj meno firmy, od ktorej VVS nakúpila skútre. Nedonútila ho k tomu ani otázka, že by sa tým zbavil podozrení, že obchod išiel cez predajňu s motocyklami, ktorej je spolumajiteľom. „Ide práve o situáciu, kedy nemôžeme zverejňovať informácie, v opačnom prípade by nás firma zažalovala pre porušenie obchodného tajomstva,“ povedal.

Trestný čin?   

O rovnakej ochrane zmluvných partnerov vodární hovoril Hreha aj necelý mesiac predtým v tlačovej správe VVS. „Zákon nám káže dodržiavať obchodné tajomstvo vyplývajúce z Obchodného zákonníka, pri porušení ktorého by sme sa mohli dopustiť dokonca trestného činu,“ uviedol. 

Denník KOŠICE:DNES preskúmal, ako sa s touto otázkou v minulosti vysporiadali súdy, ale aj niektoré iné vodárenské spoločnosti. Zistil pritom, že možného protizákonného konania, pred ktorým varuje VVS, sa neobávajú.

K dvom kľúčovým súdnym rozhodnutiam v tejto problematike sa dopracovala mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS). V roku 2015 podala žaloby na Fond národného majetku (FNM) za to, že potvrdil stanoviská Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti a Trnavskej vodárenskej spoločnosti, ktoré jej odmietli poskytnúť informácie o svojom hospodárení, vrátane výšky platov vrcholových manažérov.

TIS musela podľa zákona žalovať FNM ako zakladateľa vodární. V žalobách s odkazom na rozhodnutia Ústavného súdu tvrdila, že tieto spoločnosti sú „verejné inštitúcie“, ktoré majú plnú informačnú povinnosť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Krajský súd v Bratislave sa s tým stotožnil. V prípade stredoslovenských vodární rozhodol senát Zuzany Mališovej v novembri 2017, v prípade trnavských vodární senát Mariána Degmu v máji 2018.

V súlade s ústavou 

Obidva senáty odmietli obranu vodární, že zdroje, ktoré si zarobili svoju vlastnou činnosťou, nemožno považovať za „verejné prostriedky“. Zdôraznili pritom, že tento pojem nemožno vykladať striktne gramaticky, ale treba uprednostniť výklad, ktorý je v súlade s ústavou. A to znamená v záujme zachovania ústavného práva na informácie a zabezpečenia verejnej kontroly nakladania s majetkom štátu a samospráv, čo zahŕňa aj financie obchodných spoločností, ktoré založil štátny orgán a v ktorom majú štát alebo samosprávy výlučnú majetkovú účasť.

„Hospodárenie s verejnými financiami zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilneniu dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom,“ píše sa v oboch rozsudkoch.

Podstatné pre obidva senáty bolo aj to, že vodárne, hoci sú subjektmi súkromného práva, prevádzkujú verejné vodovody a kanalizácie, teda vykonávajú verejne prospešné funkcie, a tiež to, že o zložení ich orgánov rozhodujú obce a mestá. 

Aj pre splnenie týchto „podstatných znakov“ vodárne „jednoznačne“ považujú za verejné inštitúcie. Pripomenuli tiež, že akciové vodárenské spoločnosti vznikli „vkladom celého majetku štátneho podniku“.

Jasným záverom, že vodárne hospodária s verejnými financiami, sa súd vysporiadal aj s otázkou obchodného tajomstva. Jeho porušením ani ohrozením totiž podľa infozákona nie je sprístupnenie informácií týkajúcich sa použitia verejných prostriedkov. „V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem subjektov na ochrane ich práv a slobôd,“ píše sa v rozsudkoch.

Aj Najvyšší a Ústavný súd 

Právnik Transparency Ján Ivančík upozornil, že obidve rozhodnutia bratislavského krajského súdu sa v tejto veci opierajú o judikatúru Najvyššieho súdu z roku 2011 a Ústavného súdu z roku 2006. Podľa nich majú verejné inštitúcie „plnú informačnú povinnosť, nakoľko v demokratickej spoločnosti prevažuje záujem na ich kontrole“.

Po týchto rozhodnutiach súdu spravila Transparency odpoved. V máji 2018 poslala infožiadosť štrnástim vodárňam vlastneným obcami a mestami, pričom ich upozornili aj na rozhodnutia súdov. Všetky požadované údaje o nakladaní so svojím majetkom sprístupnili štyri podniky.
Vodárne so sídlom v Košiciach nie. „VVS vlastní a hospodári s vlastným obchodným majetkom, nehospodári s verejnými prostriedkami,“ zopakovali tradičnú argumentáciu.

O vodárenských spoločnostiach, ktoré informácie poskytli, Hreha v auguste v diskusii televízie KOŠICE:DNES povedal, že podľa neho porušujú zákon. „Keď sa rozhodli zverejňovať, tak je to ich vec. Ja vám hovorím to, čo je podľa zákona,“ uviedol.

V júli rozsudky bratislavského súdu komentoval tak, že vodárne nútia zverejňovať informácie „napriek obchodnému tajomstvu“, v čom videl „legislatívny rozpor“.    

Dve zo štyroch vodární, ktoré oslovil denník KOŠICE:DNES, sa voči tvrdeniam šéfa VVS ohradili. Turčianska vodárenská spoločnosť (TURVOD) tvrdí, že aj keď nesúhlasia s právnymi závermi súdov, že vodárne sú verejnými inštitúciami s plnou informačnou povinnosťou, informácie aj tak poskytujú, no nie podľa infozákona, ale „v zmysle transparentnosti a otvorenosti“.

„Ústava Slovenskej republiky stanovuje, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo mu zákon neukladá. Ak TURVOD poskytol dobrovoľne požadované informácie, neporušil zákon. Ten by porušil iba v prípade, že by zákon ustanovoval zákaz poskytnutia informácií,“ povedala technická riaditeľka vodární Katarína Katinová. 

Záväzok voči akcionárom  

Katinová tiež vysvetľuje, že mesto Martin, ktoré je hlavným akcionárom tohto podniku, je iniciátorom transparentnosti v samospráve ako takej. „Poskytnutie informácií subjektu ako Transparency vnímame ako istú povinnosť aj v rámci tohto vzťahu s akcionármi,“ povedala.  

„Nemyslíme si, že vybavením žiadosti TIS sme porušili zákon,“ hovorí tiež Patrik Ruman, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Vodární a kanalizácií mesta Komárna. Dodáva, že aj keď ich spoločnosť nevie presne, čo je obsahom spomínaných súdnych rozhodnutí, transparentnosť pokladajú za „základný a zdravý pilier demokratickej spoločnosti“.

Katinová k tomu dodáva, že ak by v budúcnosti v oblasti informovania vznikla „nad rámec zákona“ požiadavka akcionárov TURVOD na akúkoľvek zmenu, bude „v plnej miere akceptovaná a zapracovaná“.  

Otázku podľa nich slabej transparentnosti VVS otvorili v minulosti primátor Košíc Jaroslav Polaček a jeho námestník Marcel Gibóda. Mesto Košice s vyše 20-percentným akcionárskym podielom je hlavným akcionárom spoločnosti. Vodárne ich tvrdenia v prvej reakcii ešte v januári označil za „nekorektnú kritiku“ s tým, že spolu s niektorými novinármi sú nezorientovaní v problematike.          

Pripravená novela infozákona im nestačí

Šéf VVS odmieta informovať o zákazkách pre svojich blízkych, ale zároveň tvrdí, že aj on chce posilniť transparentnosť spoločnosti, lebo to vníma ako dôležitú spoločenskú tému.

„Vodárenské spoločnosti sú rukojemníkmi zlých zákonov regulujúcich túto tému. Je najvyšší čas to zmeniť,“ povedal S. Hreha začiatkom júna. O desať dní neskôr predložil na valnom zhromaždení akcionárom, teda primátorom a starostom, dokument Vízie transparentnosti vo VVS.

„Chcem osobne naštartovať proces zmeny legislatívy cez Asociáciu vodárenských spoločností,“ vyhlásil po jeho schválení Hreha, ktorý je aj prezidentom tohto združenia.

Odstrániť nejednotnosť a právnu neistotu vo výklade rozsahu informačnej povinnosti verejných firiem je pritom cieľom návrhu novely infozákona, ktorý ministerstvo spravodlivosti pripravilo ešte za ministerky Lucie Žitňanskej (Most-Híd). Od roku 2017 je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

„Verejné podniky často ani len nezačali vybavovať infožiadosť procesne tvrdiac, že majú len obmedzenú sprístupňovaciu povinnosť determinovanú hospodárením s verejnými prostriedkami,“ píše ministerstvo v dôvodovej správe, prečo sa rozhodlo pripraviť novelu.

Dve alternatívy 

Verejné podniky, ktoré majú sprístupňovať všetky informácie o svojom hospodárení, zadefinoval rezort v dvoch alternatívach. Podľa prvej sú to aj obchodné spoločnosti, ktoré sú ovládané štátom či samosprávami alebo do ich orgánov dosadzujú viac ako polovicu členov. Podľa druhého vymedzenia sem patria firmy, v ktorých má štát alebo samospráva väčšinový podiel. VVS tak pokrývajú obidve definície.

Na znení novely sa podieľala široká skupina expertov, v ktorej boli aj zástupcovia viacerých ministerstiev a mimovládnych organizácií.

Konzultovaná bola aj s veľkými štátnymi podnikmi ako SPP, JAVYS a Transpetrol.

VVS však vraví, že pripraví vlastný podnet „na zosúladenie postupov a legislatívy vzťahujúcich sa na vodárenské spoločností“. Predchádzať tomu má právna analýza advokátskej kancelárie. Predstavenstvo spoločnosti na ňu v polovici septembra vyhlásilo tender.

Vodárne so sídlom v Košiciach Žitňanskej novelu nepovažujú za dobrú cestu v deklarovanej snahe posilniť svoju transparentnosť. Hovoria, že sa týka len infozákona, pričom na vodárenské spoločnosti sa vzťahujú aj ďalšie právne predpisy. „Preto v spolupráci s ďalšími partnermi plánujeme podať komplexný podnet na úpravu legislatívy,“ uviedla VVS.

Pri tvorbe právnych predpisov pritom ministerstvá sledujú vyváženosť právneho poriadku, teda súlad všetkých jeho súčasti, čo predpokladá, že cieľ sledovaný jedným zákonom nesťažuje dosahovanie cieľov sledovaný zákonom iným.

Ministerstvo: Stovky pripomienok 

Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Gábora Gála (Most-Híd) však už v tomto volebnom období novelu nepredloží do parlamentu. „Prišli stovky pripomienok, ktoré nie je možné v dohľadnej dobe z časových dôvodov vyriešiť,“ odpísala hovorkyňa rezortu Zuzana Drobová.
Právnik Transparency International Slovensko Ján Ivančík hovorí, že aj keď sú presvedčení, že už podľa platnej legislatívy majú vodárne povinnosť sprístupňovať informácie o svojom hospodárení, infozákon je potrebné novelizovať, aby došlo k odstráneniu pochybností o tejto povinnosti.

„Najvhodnejším riešením je urýchlené prijatie novely prinajmenšom v znení z medzirezortného pripomienkového konania,“ povedal.