Umelecké diela miznú z verejných priestorov
Denník KOŠICE:DNES začiatkom júla písal o snahe umeleckej obce a odborníkov z oblasti architektúry, umenia a dejín o zachovanie pôvodného charakteru niektorých budov v Košiciach. Patrí k nim budova bývalého obchodného domu Prior na Hlavnej ulici či aula lekárskej fakulty na Triede SNP.
Problém rekonštrukcií starých či zničených nehnuteľností, ktoré umožnia ich ďalšie využívanie, ale na druhej strane môžu zničiť ich umeleckú a architektonickú hodnotu, inšpiroval denník KOŠICE:DNES k inej, podobnej téme. Sú to umelecké diela, ktoré sa nielen v minulom režime počas normalizácie demontovali, „strácali“ alebo úmyselne či neúmyselne poškodzovali.
Takto z niekdajšej reštaurácie Lipa (dnes obchodné centrum Lipa) na Kuzmányho ulici odstránili po Nežnej revolúcii kovový reliéf od Márie Bartuszovej s názvom Horizontálne vlnenie. „V súčasnosti nie je známy osud diela, prinajlepšom skončilo v nejakých zberateľských rukách,“ povedal Juraj Gembický z Krajského pamiatkového úradu v Košiciach, ktorý má na starosti hnuteľné národné kultúrne pamiatky.
Podľa jeho informácií diela Bartuszovej budú vystavovať budúci rok v britskom národnom múzeu moderného umenia Tate Modern v Londýne.
Zateplený Jakoby
Dve mozaiky košického autora Júliusa Jakobyho, aj keď nie sú viditeľné, sa stále nachádzajú na budovách základných škôl na Kežmarskej 28 a 30. Pochádzajú z roku 1967 a rozmery majú dva krát štyri metre. V rokoch 2013 až 2016 boli budovy škôl rekonštruované.
V tom čase vedenie škôl netušilo, že zatepľujú diela známeho košického autora. „Rieši sa to druhý rok a školy sú naklonené k odkrytiu týchto diel. Ide však o komplikovaný proces, pri ktorom bude nevyhnutná spolupráca s reštaurátormi. Je to však pozitívny príklad spolupráce pri zachovaní diela,“ chváli Gembický. Jakoby je najpredávanejší košický autor na svetových burzách umenia.
Mozaika v kancelárii
Na niekdajšom hoteli Slovan, dnes Hilton, sa zo strany Hlavnej ulice nachádzala mozaika od Ladislava Gandla. Počas rekonštrukcie pred desiatimi rokmi bola demontovaná. Vedenie hotela nám nevedelo povedať, kde sa v súčasnosti nachádza.
„Odvtedy sa tu vystriedalo množstvo zamestnancov, nikto ani nevie, že tu nejaká mozaika bola,“ uviedla pracovníčka do telefónu. Podľa internetovej diskusie z roku 2012 sa nachádzala v súkromnej kancelárii. Pri ostatnej rekonštrukcii sa však múry búrali, dispozície sa zmenili a po mozaike nezostala ani stopa.
V interiéri košickej železničnej stanice do jej rekonštrukcie bola unikátna galéria. Jej dominantou bola Mikrofotografia od Juliána Fila a smaltová kompozícia Hodiny od Vladimíra Popoviča. V súčasnosti sú umiestnené v skladoch Železníc Slovenskej republiky na Palackého ulici v Košiciach.
[ad][/ad]Do komerčného skladu
„Diela budú osadené vo vestibule komerčného skladu po jeho rekonštrukcii,“ uviedol Dávid Bozsaky, manažér komunikácie ŽSR. Podľa neho je stavba schválená v investičnom pláne železníc pre roky 2019 – 2021. „Po sfinalizovaní investičného zadania bude začatý proces verejného obstarávania zhotoviteľa stavby,“ dodal.
V stanici bol umiestnený aj keramický reliéf Záhrada snov od akademického maliara Ladislava Gajdoša. Ten bol za socializmu odstránený ideológmi vtedajších schvaľovacích komisií.
Vedľa obchodného centra Galéria v mestskej časti Západ sa nachádza bývalá budova štátneho podniku Telekomunikácií v tvare obrátenej pyramídy. Pri jej vstupe sa nachádzala mozaika s názvom Telekomunikácie od autorky Herty Ondrušovej – Victorínovej z roku 1984, ktorá presahovala do vnútra interiéru. Pri zateplení budovy jej vonkajšiu časť zakryli.
„Po upozornení sa vlastník rozhodol na vlastné náklady vrátiť dielo späť do pôvodného stavu, teda sa dostalo spod zateplenia,“ popisuje Gembický. Vnútorné pokračovanie mozaiky po viacerých prestavbách však zaniklo.
Omyl s rúrami
V mestskej časti Nad jazerom na budove bývalého podniku Tatrasvit sa nachádzalo sochársky stvárnené logo tohto závodu, ktoré symbolizovalo ruky a textilnú prácu. Išlo o dielo slovenských výtvarníkov Miloša Urbáska a Alexa Mlynarčíka.
„Pred pár rokmi ho robotníci omylom spílili ako staré hrdzavé rúry,“ dodáva pamiatkar.
Ukradnutý a deponovaný Račko
V Košiciach sa nachádzalo aj viacero diel od košického akademického sochára Arpáda Račka. Jedným z nich je bronzová socha Srnka, ktorú v Mestskom parku osadili v roku 1958.
Naposledy ju videl sochárov syn Vladimír v roku 2013 pred garážou v areáli Správy mestskej zelene (SMsZ). „Bolo to niekedy v máji, keď som dokumentoval otcovu tvorbu a pripravoval kalendár na rok 2014,“ povedal pre KOŠICE:DNES ešte minulý rok. Podľa informácií z materiálu, ktorý na júnové zasadnutie mestského zastupiteľstva predložilo právne a majetkové oddelenie magistrátu, dielo pravdepodobne niekto ukradol z depozitára SMsZ, preto mestský podnik podal trestné oznámenie.
Za obeť zlodejom padla aj socha Dospievajúca, ktorá bola od roku 1963 umiestnená na Komenského ulici pred reštauráciou Šport. Z parčíka ju ukradli v roku 2004 a umelec ponúkal za jej nájdenie sumu tisíc eur.
Račko, ktorý zomrel v roku 2015, v roku 2009 povedal, že podľa jeho názoru šlo o krádež na objednávku. V ateliéri mal aj sadrový originál sochy, preto aj uvažoval nad jej opätovným odliatím do bronzu. Potreboval však sponzora, keďže náklady sa mohli vyšplhať na vyše sedemtisíc eur.
Deponované, teda uložené do úschovy bolo aj Račkovo dielo Peniaze. Nachádzalo sa v zadnej časti obchodného domu Dargov. Malo by sa nachádzať v depozitári mesta.
[ad2][/ad2]