V parlamentných voľbách to znova skúšajú známi Košičania. Viacerí však vymenili politickú stranu

Kandidačnú listinu pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré budú 29. februára, podalo dvadsaťpäť politických strán a koalícií. Aspoň jedného Košičana má na kandidátke dvadsaťdva politických subjektov.  

Celkovo sa o hlasy v parlamentných voľbách bude uchádzať 128 kandidátov s trvalým bydliskom v meste Košice. Pred štyrmi rokmi sa pokúšalo získať mandát poslanca o desať Košičanov viac.

Po kandidátke preferenčne stále najsilnejšej politickej strany Smer, na ktorú sa dostalo sedem Košičanov, denník KOŠICE:DNES preskúmal aj zoznamy ďalších politických strán. Našiel na nich viaceré známe mená. Časť z nich kandiduje do parlamentu opakovane, ale pod novou politickou značkou.

K takýmto politikom patrí Alena Zvarová Bašistová. V roku 2016 sa dostala do Národnej rady so stranou Sieť, ktorá sa rozpadla krátko po vytvorení vlády so Smerom, SNS a Mostom-Híd. Bašistová odvtedy pracovala v parlamente ako nezaradená poslankyňa a hlasovala s koalíciou. Koncom minulého roka vstúpila do poslaneckého klubu SNS a na jej aktuálnej kandidátke je na mieste č. 25.

Bašistová: Potrebujem viac času

Bašistová, ktorá v roku 2018 kandidovala aj na funkciu primátora Košíc, hovorí, že by rada pokračovala v práci poslanca, lebo niektoré legislatívne zmeny si vyžadujú viac času, ako iba jedno volebné obdobie.

„Oslovili ma s korektnou ponukou, ja som ju prijala,“ hovorí o SNS. Dodáva, že s jej poslancami sa jej dobre spolupracovalo v sociálnom výbore parlamentu. 

Na otázku, ako sa vysporiadala s kauzou odkopírovanej rigoróznej práce šéfa SNS Andreja Danka, odpovedá, že „SNS je najstaršia strana na Slovensku a nie je stranou iba jedného muža“. 

Stranícky prestup má za sebou aj Oto Žarnay. Z klubu OĽaNO odišiel už necelý rok po voľbách, v ktorých bol bývalý učiteľ a držiteľ ocenenia Biela vrana zvolený za poslanca. Vysvetlil to tým, že nesúhlasí s profiláciou strany na sociálno-konzervatívne hnutie, ktoré presadzoval jej predseda Igor Matovič. 

S číslom 33 je teraz na kandidátke koalície PS/Spolu. „Je pre mňa hodnotovo najbližšia. Moja politická orientácia je v prevažnej miere liberálna. Verím, že PS/Spolu dokáže svoj program počas ďalších štyroch rokov aj reálne presadiť,“ hovorí s tým, že sa aktívne podieľal na založení strany Spolu a stal sa predsedom jej etickej komisie. 

Žarnay: Viackrát už neprestúpim  

Dodáva, že ak by bol znova zvolený, ďalej by sa zaoberal legislatívnymi zmenami v školstve, ako je transparentnosť pri výberových konaniach, zefektívnenie činnosti rady školy a ochrana učiteľov pred bossingom, mobbingom či diskrimináciou.  

Bašistová ani Žarnay si nemyslia, že by ich voliči mohli označiť negatívnou nálepkou politických prebehlíkov. Poslankyňa pripomína, že pred SNS pôsobila len v Sieti a z tej odišla ako posledná. Poslanec vraví, že pri vystúpení z OĽaNO nebol vedený zištnými úmyslami ani kalkulom, lebo strana Spolu vtedy ani neexistovala. 

„Môžem čestne prehlásiť, že to bola jediná takáto politická zmena, ktorú som v živote urobil, a žiadna ďalšia už nebude. Dôležité je, aby sa poslanec nespreneveril hodnotám, za ktoré kandidoval a neprešiel do opačného politického tábora,“ tvrdí Žarnay. 

Kým Bašistová je jediným Košičanom, ktorého do volieb nasadila SNS, v koalícii PS/Spolu je ich päť. Z prvej päťdesiatky okrem Žarnaya kandiduje ešte učiteľka a výtvarníčka Noémi Ráczová. Poradové číslo 79 má stavebný inžinier a poslanec mestskej časti Juh Stanislav Tkáč. 

Novotný sa spojil s Bugárom 

Z Košičanov má zrejme najbohatšie skúsenosti s voľbami do Národnej rady Viliam Novotný. Na kandidátke pravicovej SDKÚ bol štyrikrát zvolený za poslanca parlamentu. Po odchode z tejto strany spoluzakladal stranu Šanca, ktorej je predsedom. 

V novembri sa Šanca dohodla s Mostom-Hídom, že pôjdu do parlamentných volieb spoločne a Novotný dostal na kandidátke súčasnej vládnej strany trinástne miesto. 

Pri oznámení volebnej spolupráce so stranou Bélu Bugára Novotný povedal, že Šanca chce po voľbách presadzovať stredopravú koalíciu bez strán Smer a ĽSNS. Doterajšia koalícia so Smerom je podľa neho vecou Mosta, sústrediť sa chce na budúcnosť. 

„Viedli nás k tomu viaceré dôvody, ako programová blízkosť, či snaha podporiť priateľskú spoluprácu Slovákov a príslušníkov národnostných menších, napríklad Maďarov či Rusínov,“ povedal Novotný podľa TASR o dôvodoch spojenectva. 

Právnička a konzultant 

Na kandidátke ĽSNS, ktorá by podľa posledných prieskumov mohla skončiť vo voľbách ako druhá, to bude v posledný februárový deň skúšať päť Košičanov, o jedného menej ako pred štyrmi rokmi. V zozname podľa očakávania chýba súčasný poslanec Juraj Kolesár. Košičan koncom minulého roka oznámil, že v poslaneckom klube strany Mariána Kotlebu končí. Kotlebovci najnovšie posielajú do volieb z Košíc právničku Helenu Goldírovú či konzultanta Tomáša Janca. 

V strane Za ľudí bývalého prezidenta Andreja Kisku, ktorú prieskumy tiež posielajú do parlamentu, nájdeme mená až deviatich Košičanov. Najvyššie v zozname na trinástej pozícii je manažér Marek Antal. Do päťdesiateho miesta je ešte finančná riaditeľka Zuzana Želinská a právnik a zároveň mestský aj župný poslanec Peter Huba. 

Zo šiestich Košičanov na volebnej listine OĽaNO má najväčšiu šancu na zvolenie teológ Peter Liba z číslom 24. Ďalšia súčasná parlamentná strana Sme rodina dala na 46. miesto mestského policajta Richarda Rosivala. Ďalších šesť obyvateľov Košíc je v spodnejšej časti kandidátky. 

Za stranu SaS sa bude o hlasy voličov uchádzať len jeden Košičan, elektrotechnik Peter Čech. 

Z konca kandidátky 

KDH, ktoré v posledných komunálnych voľbách získalo v Košiciach najviac mandátov, postavilo do parlamentných volieb šesť Košičanov. Z OĽaNO k sebe stiahla parlamentnú poslankyňu Elenu Červeňákovú, číslo 37 má starosta mestskej časti Ťahanovce Ján Nigut. 

Na predposlednom mieste kandidátky KDH je podpredseda košickej župy a mestský poslanec Daniel Rusnák, na poslednom námestníčka košického primátora Lucia Gurbáľová. Spoliehajú sa zrejme na to, že koncové čísla listiny majú pri obsadení známejšími menami pre voličov väčšiu atraktívnosť ako napríklad pozícia v tretine kandidátky.

Najviac Košičanov zlákal Harabin

Najvyšší počet kandidátov z Košíc nájdeme na listine strany Vlasť, ktorú vedie eximinister spravodlivosti a bývalý sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin.

Predstaviteľ takzvanej antisystémovej politiky imponuje až trinástim Košičanom. Desiatkou kandidátky je podnikateľ Vladislav Tóth. V prvej tridsiatke je aj ďalší podnikateľ Richard Beli či úradník ministerstva zdravotníctva Ján Špaček.

Harabinova strana zlákala aj tých, ktorí už kandidovali do Národnej rady za iné strany. Takým je podnikateľ Ivan Hriczko, bývalý kandidát strany Sieť, či bývalý vysokoškolský pedagóg Štefan Surmánek, ktorý to pred štyrmi rokmi skúšal s kotlebovcami.

Kandidátku s druhým najvyšším počtom Košičanov má Demokratická strana. Jej predsedom je Košičan Michal Kravčík, hydrológ a environmentalista, ktorý za vlády Ivety Radičovej mal na starosti projekt budovania hrádzok na ochranu krajiny pred povodňami.

Demokratická strana pôvodne splynula s SDKÚ, ale odporcovia spojenia si zaregistrovali v roku 2006 Demokratickú stranu Slovenska. Na jej kandidátke je dnes jedenásť ľudí z Košíc.

Kravčík miesta na nej ponúkol aj deviatim odídencom z SaS okolo Ľubomíra Galka. Jednotkou kandidátky mala byť pôvodne poslankyňa Jana  Kiššová. V decembri ale členstvo v Demokratickej strane, v ktorej bola podpredsedníčkou, ukončila. Za volebného lídra bol zvolený poslanec Jozef Rajtár. Kravčík je na kandidátke dvojkou.

Novotný: Kočner je kauzou Smeru, Most za ňu nenesie zodpovednosť

Na otázky denníka KOŠICE:DNES odpovedal Viliam Novotný, ktorého strana Šanca uzatvorila volebnú spoluprácu s Mostom-Híd.

Poslancom Národnej rady ste sa stali prvýkrát už v roku 2002, potom ste boli zvolený ešte trikrát. Prečo kandidujete znova?
Som predsedom strany Šanca, máme členskú základňu, riešenia a aj snahu ich realizovať. Ako mimoparlamentná strana však nemáme potrebný výtlak na to, aby sme sa dostali do parlamentu sami. Rokovali sme s viacerými stredo – pravými stranami o spolupráci. Súčasná opozícia však napriek tomu, že hovorila o spájaní, nemala záujem o malé strany. Nevznikla „nová SDK“, pravicové politické spektrum ostalo rozdrobené.

Preto nakoniec kandidujete za Most-Híd?
Strana Most-Híd nám dala férovú ponuku. Je nám programovo blízka, napríklad aj my chceme zachovať priateľskú spoluprácu Slovákov, Maďarov, Rusínov a príslušníkov národnostných menších a zastávame proeurópsku orientáciu. Predovšetkým sme sa však dohodli na tom, že po voľbách spoločne rozhodneme, s kým prípadne vstúpime do vládnej koalície. Šanca vopred deklaruje, že bude presadzovať vznik stredo-pravej demokratickej vládnej koalície bez strán SMER a ĽSNS. Most sa už jasne verejne vyjadril, že zastáva rovnaký názor.

Nevidíte ako problém, že Most-Híd má v súčasnosti historicky najnižšie volebné preferencie?
Za tie roky v politike som sa naučil, že výsledky rôznych prieskumov nie sú najhlavnejším aspektom pri rozhodovaní. Posledné prieskumy namerali Mostu tesne pod päť percent a ja verím, že národnostné menšiny žijúce na Slovensku chcú mať svojho zástupcu v parlamente. Most totiž nereprezentuje iba maďarskú menšinu, ale aj Rusínov, Rómov, nemeckú menšinu, ale napríklad aj nepočujúcich.

Neprekáža vám, že Most-Híd je koaličným partnerom Smeru, ktorý je spojený s kauzou „Kočner“?
Kauza „Kočner“ je kauzou Smeru a za kauzy Smeru zodpovedá Smer. Odpoviem otázkou – bolo by lepšie, keby sa pred štyrmi rokmi dostali do vlády spolu so Smerom kotlebovci? Lebo to reálne hrozilo, ak by ponuku neprijal Most.

Nemáte obavy, že voliči môžu vaše stranícke prestupy vnímať negatívne? 
Bol som členom SDKÚ a len za túto stranu som bol poslancom parlamentu. Keď dochádzalo k jej rozpadu, viacerí sme odišli a založili stranu Šanca.  V 2016 sme s ňou v parlamentných voľbách neuspeli. Teraz je Šanca na kandidátke Most-Híd. Ja teda nepreskakujem zo strany do strany, ani z kandidátky na kandidátku. Kandidoval som v minulosti za SDKÚ a potom za Šancu.