Kto by mal byť primátorom Košíc? Priebežný stav

Aké sú tradičné symboly Veľkej noci?

Veľkonočné sviatky bez šibačky, kraslíc, bahniatok či baránkov si mnohí nevedia ani predstaviť. Viete, čo však znamenajú tieto veľkonočné symboly? Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Majú však pohanský pôvod, kedy sa slávil príchod jari ako životodarného ročného obdobia. Foto:

KOŠICE:DNES

Luxová

31. 3. 2018

24 reakcií|1 zdieľanie

VEĽKÁ ANKETA
PRIMÁTOR KOŠÍC

Oficiálna čitateľská anketa

VEĽKÉ HLASOVANIE KOŠIČANOV!

Kto by mal byť primátorom mesta Košice? Zaregistrovaných je 8 oficiálnych kandidátov. Odovzdajte svoj hlas za svojho favorita v overenej ankete denníka KOŠICE: DNES.

Hlasovať v ankete

Veľkonočné sviatky bez šibačky, kraslíc, bahniatok či baránkov si mnohí nevedia ani predstaviť. Viete, čo však znamenajú tieto veľkonočné symboly?

Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Majú však pohanský pôvod, kedy sa slávil príchod jari ako životodarného ročného obdobia.

Kraslice ako výslužka

Jedno z najznámejších symbolov týchto sviatkov je vajíčko. Znázorňovalo nový život a plodnosť. Spĺňalo však aj funkciu obradového jedla. V kresťanstve sa zas vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus. Najstaršie maľované vajíčka na našom území pochádzajú zo 7. storočia. Našli sa v staroslovanských hroboch a ozdobené boli animálnymi a rastlinnými ornamentmi. Neskôr sa maľovali iba načerveno, aby pripomínali Ježišovu krv. Modrá farba bola zakázaná, pretože predstavovala smútok. Kraslice v minulosti nemohli chýbať v žiadnej domácnosti, pretože okrem symbolickej funkcie nadobudli aj funkciu daru.

[ad][/ad]

Baránok, zajačiky i bahniatka

Symbolom nevinnosti, teda baranček bol rozšírený už v predkresťanskej tradícii v Stredomorí, ktoré obývalo množstvo pastierov. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Baranček v kresťanstve znázorňuje obetu Ježiša. Zajačik v pohanských rituáloch predstavoval príchod jari, takisto ako kuriatko. O tomto milom zvieratku je zmienka dokonca v Biblii, kde sa píše, že toto stvorenie je síce maličké, no múdrejšie nad mudrcov. V kresťanskom ponímaní symbolizuje skromnosť a pokoru. V Byzancii bol zajac vo zvieracej symbolike znakom Krista. Bahniatka sú takisto neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci. Pôvodným symbolom je však palmová ratolesť, ktorou bol Ježiš vítaní pri zmŕtvychvstaní. Keďže sa u nás tento strom nevyskytuje bol nahradený bahniatkami.

Šibanie pre krásu

Ďalším neodmysliteľným znakom Veľkej noci je korbáč, aj keď u nás na východe sa skôr oblieva ako šibe. Pletie sa z vŕbového prútia a zdobí sa farebnými stuhami. Bitie a šľahanie prútmi patrí k dávnym magickým praktikám. Malo zabezpečiť zdravie, šťastie a plodnosť. Naši predkovia takisto verili, že nevyšibané dievča ľahko stratí krásu. V kresťanskom ponímaní predstavuje bičovanie Krista pred jeho ukrižovaním.

Pondelok patrí oblievačke
Veľkonočné sviatky vrcholia oblievaním. Voda mala dievčatám priniesť sviežosť a krásu. Oblievanie bol aj istý prejav záujmu. Šibanie je rozšírené na západe, na východnom a strednom Slovensku našej krajiny prevažuje kúpanie vodou. V 50. rokoch 20. storočia bolo však polievanie čiastočne nahradené kropením voňavkami.