Aké sú Veľkonočné zvyky a tradície u nás a vo svete?
Veľká Noc sa spája s množstvom ľudových tradícií a zvykov. S prvým jarným dňom sa chlapci nevedia dočkať príchodu Veľkej noci, keď navštívia dievčatá, vyšibajú ich korbáčmi a vyoblievajú. Ako tieto tradície vznikli?
Termín Veľkej noci je nestály a každý rok sa mení. Veľkonočná nedeľa prislúcha na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. V tento deň podľa apoštolov Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Počas Veľkej noci si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.
Veľkonočný týždeň
Zelený štvrtok – tradične sa konzumujú zelené jedlá, ktoré podporujú zdravie a vitalitu. Naši predkovia vyháňali na pašu dobytok a na dvere stajní cesnakom kreslili kríže, ktoré ho ochránia pred zlými duchmi. Tento deň symbolizuje poslednú večeru s Ježišom Kristom. Hovorilo sa, že na Zelený štvrtok sa nemáte hádať a ani si nič požičiavať.
Veľký piatok – kresťania si pripomínajú umučenie a ukrižovanie Ježiša Krista. Naši predkovia sa zvykli pred východom Slnka kúpať v potoku. Tento rituál mal zabezpečiť celoročné zdravie. V tento deň sa podľa predkov otvárali hory, ktoré vydávali svoje poklady. Nemalo sa nič požičiavať, pretože požičaná vec by mohla byť začarovaná. Nemalo by sa ani prať, pretože bielizeň by bola namočená Kristovou krvou.
Biela sobota – pripravujú sa jedlá na hodovanie, pretože sa končí 40-dňový pôst. Doma sa zvyklo upratovať, piekli sa baránky, plietli sa korbáče a zdobili vajíčka.
Veľkonočná nedeľa – je dňom hojnosti, radosti, osláv, pretože Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Predkovia dávali každej návšteve kúsok posvätného jedla.
Veľkonočný pondelok – patrí dňom zábavy, šibačky a oblievačky. Mladí muži navštevujú dievčatá, ktoré šibú a oblievajú. Hovorilo sa, že čím viac šibačov dievča má, tým môže byť pyšnejšia. Bitie prútikom zabezpečí silu, zdravie a hojnosť. Voda je zase symbolom zdravia, krásy a mladosti.
Treba si pripomenúť, že Veľký piatok a pod. už nebude, ale prislúchajú im iné názvy. Viac informácií sa dozviete TU.
A ako je to vo svete?
Rakúsko – dominantným je veľkonočný zajačik, ktorý v noci poschováva v dome a v záhrade kraslice s čokoládovými vajíčkami. Tie na veľkonočný pondelok deti hľadajú a zbierajú do košíkov.
Fínsko – v uliciach organizujú niečo ako maškarný bál. Hlavným motívom sú príbehy o čarodejniciach.
Grécko – vyhadzujú džbány z okien a balkónov. Účelom je, aby sa rozbili, práve týmto hlukom chcú vyjadriť radosť zo zmŕtvychvstania Krista.
Nórsko – Veľká noc sa točí okolo lúskania záhadných vrážd. Prvé husle hrajú detektívky v akejkoľvek podobe.
(AP)
Odporúčané články
S príchodom jari Košice rozkvitli vďaka nádherným výsadbám narcisov, hyacintov, tulipánov a ďalších kvetín, ktoré do mestskej zelene pridala Správa mestskej zelene v Košiciach (SMsZ). Za posledných päť rokov mestská zeleň vysadila takmer 1,2 milióna kvetov, z toho takmer 16 000 trvaliek, 300 000 letničiek a viac ako 810 000 cibuľovín.
Na Slovensku sú veľkonočné sviatky hlboko zakorenené v kresťanskej tradícii, o čom svedčia unikátne rituály a obyčaje, ktoré sa dejú počas Veľkého týždňa. Tradície sú pestrým zrkadlom kultúrnych a náboženských rozmanitostí po celom svete. Zaujíma vás, ako vyzerajú sviatky v iných krajinách?
Google Street View autá, vybavené 360-stupňovým kamerovým systémom, sa čoskoro opäť objavia v uliciach na východe Slovenska. Google Street View plánuje navštíviť množstvo miest Prešovského kraja – Prešov, Levoču, Kežmarok, a tiež miest Košického kraja – Spišskú Novú Ves, Rožňavu, Gelnicu.