VÝSLEDKY HLASOVANIA: Získal vašu dôveru Miloš Ihnát, alebo Miroslav Špak?

Keďže táto konkrétna anketa vzbudila výrazný záujem verejnosti, považujeme za nevyhnutné zverejniť podrobnú metodológiu určovania jej výsledkov. Vstupnou databázou bolo 854 odovzdaných hlasov, ktoré boli následne dôsledne analyzované a preverené z rôznych analytických perspektív.

Jedným z prvých krokov bola implementácia systému unikátnych hashov, ktoré anonymizovali identitu hlasujúcich. Každá IP adresa bola transformovaná na jedinečný hash, čo zabezpečilo plnú anonymitu a ochranu súkromia hlasujúcich. Tieto hashe následne slúžili ako identifikátory pre detekciu možných manipulácií, pričom sme skúmali opakovanie rovnakých hashov v databáze. Týmto spôsobom sme identifikovali a anulovali duplicitné hlasy. Konkrétne, 64 hlasov pre Miloša Ihnáta a 112 hlasov pre Miroslava Špaka bolo odstránených kvôli tomu, že sa ich zdrojové hashové identifikátory opakovali, čím sa eliminovala prvá vrstva možnej manipulácie. Ďalším dôležitým aspektom bola analýza geografického pôvodu hlasov. Pred samotnou anonymizáciou údajov v podobe hashov systém identifikoval známe IP adresy anonymizačných služieb (známe aj ako VPN) a patrične ich označil, čo nám umožnilo vyfiltrovať 19 hlasov pochádzajúcich z krajín mimo Slovenskej republiky. Tieto hlasy, medzi ktoré patrili napríklad hlasy z Vietnamu (Hanoj), Venezuely (Caracas), Uzbekistanu (Taškent) alebo Spojených štátov (New York City), sme označili ako podozrivé. Z týchto 19 hlasov bolo 18 pridelených Miroslavovi Špakovi a 1 hlas Milošovi Ihnátovi. Keďže tieto hlasy často pochádzali z anonymizačných služieb, boli na základe našej metodológie vyradené z platných hlasov.

Osobitnú pozornosť sme venovali aj časovým vzorcom hlasovania. Algoritmus detekoval viaceré prípady, keď boli hlasy pre jedného kandidáta odovzdané v podozrivo krátkych intervaloch v porovnaní so všeobecným vzorcom správania v ankete, napríklad menej ako 30 sekúnd, ale aj opakujúce sa rozostupy pri odovzdaných hlasoch jednotlivým kandidátom, napríklad každých 30, 60, 90 sekúnd a tak ďalej. Takéto správanie mohlo naznačovať používanie automatizovaných nástrojov na hlasovanie. Na základe našich zistení sme anulovali 13 hlasov pre Miloša Ihnáta a 54 hlasov pre Miroslava Špaka, ktoré vykazovali časové anomálie. Tento krok zabezpečil vyššiu integritu výsledkov.

Je dôležité zdôrazniť, že dáta, ktoré prezentujeme, neodkazujú v žiadnom prípade na prípadnú úmyselnú manipuláciu zo strany kandidátov. Je pravdepodobnejšie, že niektorí technicky zdatní podporovatelia kandidátov mohli ovplyvniť vzorce hlasovania bez vedomia samotných kandidátov. Redakcia KOŠICE: DNES sa však zaručuje za to, že všetky preukázané pokusy o manipuláciu boli eliminované a výsledky odrážajú relevantné hlasy odovzdané voličmi zo Slovenskej republiky, ktorí nespĺňali žiadne kritériá pre anuláciu ich hlasov.

Z psychologického hľadiska je tiež nutné upozorniť na možnú nepresnosť výsledkov ankiet organizovaných samotnými kandidátmi, ktorých vznik sme pozorovali na sociálnych sieťach súvisle s priebehom nášho prieskumu. Aby nedošlo k omylu, alebo nedorozumeniu prehlasujeme, že naša redakcia KOŠICE: DNES nebola s priebehom týchto ankiet nijako spojená, ba naopak si dovoľujeme upozorniť na ich možné skreslené výsledky. Teória sociálnej identifikácie Tajfela a Turnera (1979) hovorí o tom, že jednotlivci sa často pridávajú k aktivitám vedeným ich skupinou alebo lídrom, čo môže viesť k zaujatým výsledkom. Podobne sú menej objektívne aj ankety na sociálnych sieťach, kde chýba anonymita hlasovania. Hlasujúci môžu byť ovplyvnení sociálnymi normami svojej komunity, alebo sa môžu zdržať hlasovania, aby sa vyhli verejnému posudzovaniu. Naša anketa sa týmto chybám vyhla vďaka dôrazu na anonymitu a objektivitu.

Po aplikovaní všetkých spomínaných filtrov tak ostalo finálnych 611 platných hlasov (z 854). Rozdelenie týchto hlasov bolo nasledovné: Miloš Ihnát získal 288 hlasov (47,14 %) a Miroslav Špak 323 hlasov (52,86 %). Výsledky interpretujeme ako skutočne tesný a vypätý súboj medzi oboma kandidátmi, pričom obaja preukázali jednoznačnú schopnosť mobilizovať významný počet svojich podporovateľov.

V našej ankete mali hlasujúci možnosť vyjadriť aj ich názor formou odpovede na otvorenú otázku o dôvode ich hlasovania. Pri analýze tejto spätnej väzby od voličov sme identifikovali najčastejšie dôvody kritiky a chvály. Milošovi Ihnátovi voliči vyčítali konflikty s poslancami a časté obvinenia z rôznych pochybení. Na druhej strane bol oceňovaný za pokrok v mestskej časti a stabilitu sídliska. Miroslavovi Špakovi voliči najčastejšie vyčítali neúspechy vo voľbách a negatívne ladenú kampaň, no získal chválu za argumenty a schopnosť pomenovať konkrétne problémy.

Našou prioritou bolo zabezpečiť spravodlivosť a dôveryhodnosť celého procesu hlasovania a vyhodnocovania. Redakcia KOŠICE: DNES preto stojí za objektivitou výsledkov a verí, že dôsledné postupy, ktoré sme aplikovali zabezpečili dostatočnú legitimitu priekumu verejnej mienky.

Zdroje:
Tajfel, H., & Turner, J. C. (1979). The social identity theory z intergroup behavior. In S. Worchel & W. G. Austin (Eds.), Psychology z intergroup relations (pp. 7–24). Chicago, IL: Nelson-Hall.

Ladislav Miko