Autorom štedrovečernej fotografie na webe NASA je Košičan

Unikátny vianočný darček dostal pod stromček Košičan Tomáš Slovinský. Jeho snímku hviezdami obsypanej zimnej oblohy vybrala americká NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír) ako fotografiu Štedrého dňa na svoju webovú stránku. 

Panoramatická fotografia vznikla o 2:30 nadránom a tvorí ju 66 záberov, ktoré Tomáš fotil z toho istého miesta v Múzeu oravskej dediny v Zuberci.

Odkaz civilizácii

„Astrofotografii sa venujem relatívne krátko a preto je to o to väčšia radosť a zadosťučinenie,” uviedol na adresu netradičného vianočného darčeka Tomáš Slovinský. 

Sériu fotografií zo zasneženej dediny snímal aj ako odkaz, ktorý by sa mal dostať medzi ľudí. Vďaka svetelnému znečisteniu z verejného osvetlenia a dopravy totiž ledva môžeme vidieť nočnú oblohu takú čistú ako naši predkovia. Mladý amatérsky astronóm sa venuje astrofotografii a popularizácii astronómie, aby ľuďom predostrel krásy nočnej oblohy v takej forme, v akej ju už ľudské oči nedokážu zachytiť.

Svetelný smog

Podľa jeho slov sa väčšina hviezd nachádza v štádiu, ktoré astronómovia nazývajú hlavná postupnosť.

„Jasnosť väčšiny hviezd je prevažnú dobu ich života rovnaká, ide rádovo o milióny rokov. Z dlhodobého hľadiska hviezdy svoju jasnosť rozhodne nemenia. Problémom sú tisícky pouličných svetiel, reklám, budov, či osvetlených pamiatok, ktoré kazia pohľad na nočnú oblohu, sťažujú výskum a z dlhodobého hľadiska negatívne vplývajú na zdravie ľudí,“ uviedol 25-ročný astrofotograf Tomáš Slovinský. 

Podľa jeho slov množstvo svetelného smogu preniká vysoko nad obzor a tak vo väčších mestách dokážeme rozoznať len tie najjasnejšie hviezdy či súhvezdia. Ak chceme vidieť nočnú oblohu tak, ako ľudia v minulosti, musíme vycestovať do opustenejších a svetelne čistejších oblastí. 

„Na Slovensku sú to napríklad Poloniny či Nízke Tatry, kde okrem väčšieho množstva hviezd uvidíte aj jasný pás tiahnuci sa naprieč oblohou – Mliečnu dráhu. Pri slovensko-ukrajinskej hranici je jediné miesto na Slovensku, kde je skutočná tma – pri obci Nová Sedlica. Ak sa však chceme iba romanticky pokochať nočnou oblohou pri Košiciach, postačí aj výhľad na hviezdy z dedín okolo Slanca, či v okolí Dargovského priesmyku,“ uvádza astrofotograf.

Neviditeľné červené hmloviny

Nočná fotografia dokáže zachytiť množstvo úkazov, no zároveň musí byť vytvorená tak, aby čo najviac korešpondovala s fyzikálnou realitou.

„Mnoho ľudí si nevie predstaviť, že tieto snímky sú obrazom reality. Ľudské oči sú síce mocným, no nie dokonalým nástrojom, a preto nedokážu zachytiť vlnové dĺžky mimo nám viditeľného spektra,“ vysvetľuje Tomáš.

Ide napríklad o dočervena sfarbené objekty. „Sú to vodíkové emisné hmloviny nachádzajúce sa v špirálových ramenách našej Galaxie, ktoré žiaria v infračervenom spektre a pre naše oči sú teda tieto farby neviditeľné.“

Snímok aj na 20 pokusov

Pri astrofotografii je potrebný špecifický prístup, keďže v noci je menej svetla než cez deň. „Z tohto dôvodu snímky vznikajú pri dlhších expozičných časoch rádovo v desiatkach sekúnd. Fotia sa po segmentoch a následne sa z nich vytvorí panoráma, kde sa len mierne skorigujú detaily, jas a skalibrujú farby či kontrast,“ vysvetľuje Slovinský. 

Samotné fotenie môže trvať viac než hodinu. Ak sa fotograf rozhodne odfotiť sám seba alebo inú osobu, musia byť maximálne statickí. V súvislosti s počtom záberov si spomenul na letné fotenie meteorického roja Perzeidy, kedy sa mu podarilo modelku odfotiť až na dvadsiatykrát.

„Modelka sa kvôli póze zakaždým hýbala a na fotografii bola rozostrená. Navyše, silné neďaleké zvuky diviakov ju ťažko presvedčili o tom, aby zotrvala na mieste. Veľa snímkov sa muselo opakovať aj kvôli občasne okoloidúcim autám. V jednej chvíli však vozidlo perfektne nasvietilo šaty modelky a až tá fotografia sa použila,“ hovorí skúsenosti zo svojich nočných fotografických akcií, na ktorých však zažil aj iné zaujímavé stretnutia.

„Na krochkanie, kvíkanie či ručanie si človek zvykne, no raz ma dosť vystrašil uprostred noci človek, ktorý šiel nevedno odkiaľ – nevedno kam a na zvolania nereagoval. Extrémom býva zima, ktorá človeku po pár hodinách státia na mieste dá zabrať. Je to pomerne špecifický druh fotografie, ktorý sa dá u nás za dobrých podmienok uskutočniť iba párkrát do roka. Je to ovplyvnené ročným obdobím, počasím či fázou Mesiaca,“ približuje špecifiká nočnej fotografie Slovinský.

Obloha a jej tváre

Nočná obloha je rozdielna nielen medzi letom a zimou, ale svoje špecifiká má počas celého roka.

„Naša planéta okrem pohybu okolo vlastnej osi rotuje okolo našej najbližšej hviezdy – Slnka. Napríklad na jar a v lete nad horizont vylieza jadro našej galaxie – Mliečnej dráhy. Naopak, v zime vidíme o čosi slabšiu časť galaxie – jej špirálové ramená, ale vidíme aj iné súhvezdia, napríklad známy Orion, Býk, Blíženci, či najjasnejšiu hviezdu nočnej oblohy zo súhvezdia Veľkého psa – Sírius,“ vysvetľuje Slovinský. 

Dlhé zimné noci sú vhodné na pozorovanie nočnej oblohy z viacerých dôvodov. Na rozdiel od leta trvajú zimné noci oveľa dlhšie. „Voľným okom dokážeme na oblohe v daný moment pozorovať až 3-tisíc hviezd. Môžeme pozorovať aj viaceré známe a silné meteorické roje. Niektorí ľudia si myslia, že ´hviezdy padajú´ iba v auguste, čo nie je pravda.” 

Ak sa počas tohtoročných sviatkov rozjasní, nezabudnite sa pokochať krásou nočnej oblohy 3. januára 2020. „Očakávame maximum meteorického roja Kvadrantidy, teda budeme môcť pozorovať až 120 ´padajúcich hviezd´ za hodinu,” upozorňuje na najbližšiu hviezdnu show Košičan. 

Snom je južná pologuľa

Medzi svoje najväčšie fotografické úspechy radí zachytenie úkazu zodiakálneho svetla a protisvit vyfotený vo Vysokých Tatrách, či na La Palme na Kanárskych ostrovoch.

 „V skutočnosti ide o odraz slnečného svetla na medziplanetárnej hmote – na čiastočkách úlomkov kameňov a prachu tiahnucich sa pozdĺž roviny ekliptiky. Nazývame ho aj zvieratníkové svetlo a to preto, lebo sa nachádza v súhvezdiach zverokruhu. V Českých Beskydách sa mi podarilo zachytiť pásové dočervena sfarbené žiarenie atmosféry – airglow, ktoré môžeme rovnako pozorovať aj u nás,“ bilancuje mladík.

Jeho najbližším fotografickým snom je vyfotiť oblohu na južnej pologuli, ktorá je našim zemepisným šírkam odvrátená. „Práve najväčšie ´klenoty´ sa nachádzajú na južnej časti oblohy – napríklad iná časť galaxie s krásnymi hmlovinami, či naši dvaja galaktickí súputnici – Veľký a Malý Magellanov oblak,“ vyznáva sa fotograf.

Tomáš Slovinský (25) sa venuje popularizácii astronómie v prenosnom planetáriu Astro Show, ktoré spolu s kolegyňou – astronómkou prevádzkujú v Košiciach a okolí už vyše dva roky.

Svoje fotografie a články uverejňuje v slovenskom vedeckom časopise, ale aj na internete. Popri práci študuje astronómiu na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Cestuje po Slovensku či po svete a vďaka technike ukazuje nočnú oblohu dostupnejšiu, než to dokáže ľudské oko.