Christos raždajetsja! Rusínske tradície na Vianoce pretrvávajú.
Ani sme sa nenazdali a sviatky sú za nami. Rozdali sme si darčeky a privítali nový rok. Rusíni sa však na Vianoce len chystajú. 6. januára oslavujú Roždestvo Christovoj, čiže Kristovo narodenie alebo pravoslávne Vianoce. My sme sa opýtali babičky z východného Slovenska, čo všetko na štedrovečerný stôl chystá a aké zvyky dodržuje.
,,Tradície sú v našej rodine veľmi dôležité. Každý rok sa snažíme, aby sme ich slávili v rodinnom kruhu práve na Troch kráľov. Aj keď už mám skoro 90 rokov, pred štedrou večerou spolu so svojou rodinou si chodíme poumývať tvár do potoka, aby sme boli po celý rok zdraví, “ hovorí babička Františka z dedinky pri Medzilaborciach.
Na Štedrý večer si doprajú
Rusíni si zachovali zvyk oslavovať Vianoce podľa starého Juliánskeho kalendára, teda o 13 dní neskôr. Pravoslávni sa na Vianoce pripravujú dlhodobo. V predvianočnom období dodržiavajú pôst, ktorý trvá 40 dní. Večer sú na stole všetky jedla už pripravené, aby gazdiná, ktorá ich varila, nemusela odbiehať.
,,Typické pre nás rusnákov je, že máme 7 až 9 jedál. Nemávame oblátky, ale domáci chlieb s cesnakom a medom,“ hovorí babička Františka.
Pre Rusínov je typické, že nevaria kapustnicu, ale kapustu. Tá sa jedáva bez mäsa a smotany. Nasleduje mačanka, čo je zhustená hríbová polievka so šťavou z kapusty. Ďalším chodom je polievka uvarená z hrachu a fazuľová polievka, ktorá sa podáva so sušenými slivkami. Tradičným rusínskym vianočným jedlom sú pirohy známe aj ako ,,tatarčane“ z polohrubej a pohánkovej múky. Tie sú plnené buď tvarohom, zemiakmi, alebo bryndzou. Posledným chodom sú opekance (bobaľky) s makom.
Zvyky pravoslávnych Vianoc
Babička z typickej rusínskej dedinky Vydraň nám povedala, že predtým, ako si všetci sadnú za stôl, musia dodržať tradičné zvyky. ,,Keď som bola ešte mladé dievča, skôr, ako sme išli večerať, tak sme museli nakŕmiť domáce zvieratá a poďakovať im. Do kuchyne sme nanosili slamu na znak toho, že sa narodilo jezuliatko. Dnes už síce nedodržiavame všetky tradície, ale stôl stále obtiahneme reťazou na znak súdržnosti. V kuchyni máme nástroj na mútenie masla. Skôr, ako si všetci sadneme, ja poviem: Koli choču, ta skoloču. Po slovensky to znamená, že kedy chcem, tak maslo namútim. V minulosti sme si ho vyrábali sami, a preto bolo veľmi podstatné, aby sme ho mali dostatok,“ zaspomínala babička.
O polnoci pravoslávni veriaci navštevujú kostol (cirkev). Štedrú večeru tak zavŕšia bohoslužbou. Na druhý deň po domácnostiach chodia koledníci, ktorí dávajú na známosť narodenie Isusa Christa (Ježiša Krista). Rusíni sa od Vianoc zdravia pozdravom Christos raždajetsja. Slavite jeho. Vianočné sviatky trvajú dva dni. Na tretí je Štefana, kde sa všetci veselia a zabávajú.
Michaela Luxová
Odporúčané články
Veľký piatok sa ako deň najprísnejšieho pôstu v živote našich predkov spájal s viacerými agrárnymi zvykmi, nechýbali ani rôzne magické úkony. Pre TASR to uviedla etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová.
Šťavnatá pečená hus s chrumkavou kožou patrí medzi najobľúbenejšie slávnostné jedlá slovenskej kuchyne. V kombinácii s dusenou červenou kapustou a domácimi lokšami vytvára tradičné menu, ktoré sa hodí na rodinný obed aj sviatočný stôl. Prinášame vám recept, vďaka ktorému si túto klasiku pripravíte aj doma.
Paradajková polievka s ryžou patrí medzi tradičné jedlá domácej kuchyne, ktoré si mnohí spájajú s detstvom. Je jednoduchá na prípravu, sýta a zároveň príjemne zahreje. Vďaka kombinácii paradajok, ryže a jemne dochuteného základu vznikne chutná polievka, ktorá je ideálna ako ľahký obed alebo večera.