Čím sú bábätká narodené na Nový rok výnimočné?
Bábätká narodené 1. januára sú nielen prvým darčekom ich rodičov v novom roku. S narodením sa v tento deň sa spája aj množstvo mýtov. Deti, ktoré v tento deň prídu na svet, by totiž mali byť výnimočné. A to hneď z viacerých dôvodov.
Babských povier spojených s deťmi je veľa. Od urieknutia a červenej šnúrky, cez zatnuté päste a skúposť, až po nepozeranie sa do zrkadla. Len málokto vie, že sa tieto povery spájajú aj s Novým rokom.
Sú najšťastnejšie
Deti narodené na Nových rok sú podľa starých povier najšťastnejšie v živote. Vo všetkom sa im darí a toto šťastie dokážu preniesť aj na svoju rodinu. Navyše, čím sú bližšie narodené k polnoci, tým viac šťastia dostanú do daru. Dariť sa im vraj bude celý život vo všetkých aspektoch ich života. Či už ide o financie, lásku alebo rodinu. A práve v prvý rok ich života posúvajú nenápadne toto ich šťastie aj ostatným členom ich rodiny.
Sú imúnne voči zlu
Novorodencom sa zvykla uviazať červená šnúrka na zápästie či kočík, aby sa predišlo urieknutiu. To sa často spájalo s prekliatím čarodejnice či zlých duchov. Pri novoročných bábätkách sa zla nemusíte báť. Žiadne zlé duše sa ich totiž neodvážia strašiť.
Navyše sa hovorí, že rodičia s takýmto dieťatkom môžu žiť kdekoľvek a nemusia sa báť, že by ich niečo v noci strašilo. Žiadne zvláštne zvuky, kroky či pukanie podlahy.
Pokračovanie nájdete na druhej strane.
Odporúčané články
Pečené kura na masle patrí medzi najobľúbenejšie klasiky slovenskej kuchyne. Kombinácia jemného mäsa, voňavého masla a korenín vytvára dokonale šťavnaté a chrumkavé jedlo, ktoré poteší každého milovníka domácej kuchyne. Tento tradičný recept ponúka jednoduchú prípravu a možnosť voľby prílohy – či už uprednostníte nadýchanú ryžu, alebo klasické varené zemiaky.
Moravský vrabec s kapustou a domácou knedľou patrí medzi klasiky česko-slovenskej kuchyne, ktoré si stále držia svoju obľúbenosť. Kombinácia pečeného bravčového mäsa, kyslej kapusty a nadýchanej parenej knedle vytvára sýte a tradičné jedlo vhodné na nedeľný obed aj slávnostný stôl.
Pôvod spomienky na zosnulých siaha do roku 998, keď opát benediktínskeho kláštora v Cluny, svätý Odilo, nariadil, aby sa pre dobro všetkých v Pánovi zosnulých kresťanov 1. novembra v kláštoroch jeho rádu rozdávali hojné almužny, aby sa po vešperách vyzváňalo všetkými zvonmi a spievali sa žalmy za mŕtvych.
