Inzercia

Človek zje počas mesiaca mikroplasty vo veľkosti zubnej kefky

Počas jedného mesiaca zje človek asi 2-tisíc mikročastíc plastov, čo predstavuje veľkosť približne jednej zubnej kefky. Za jeden týždeň teda skonzumuje plasty vo veľkosti kreditnej karty. Vyplýva to zo štúdie vedcov z austrálskej Univerzity v Newcastle, ktorú pripravili pre Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Hlavným zdrojom plastov ľudskom tele je voda z kohútika, ale aj

KOŠICE:DNES

Počas jedného mesiaca zje človek asi 2-tisíc mikročastíc plastov, čo predstavuje veľkosť približne jednej zubnej kefky. Za jeden týždeň teda skonzumuje plasty vo veľkosti kreditnej karty.

Inzercia

Vyplýva to zo štúdie vedcov z austrálskej Univerzity v Newcastle, ktorú pripravili pre Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Hlavným zdrojom plastov ľudskom tele je voda z kohútika, ale aj balená vo fľašiach. Fond preto žiada politických lídrov, aby prijali globálnu dohodu s cieľom znížiť množstvo plastov v prírode.

[article slug=“od-roku-2022-sa-mali-zalohovat-pet-fase-plechovky“][/article] 

Celosvetový problém 

Problém mikroplastov a hromadenia plastového odpadu neobchádza ani Slovensko.

„Prvým krokom k riešeniu je znížiť množstvo plastového odpadu v prírode. Vítame preto rozhodnutie slovenskej vlády prijať návrh zákona o zálohovaní plastových obalov a veríme, že nájde podporu i v parlamente. Dobrým krokom je deklarácia Slovenska presadiť tento zákaz používania niektorých jednorazových výrokov o polroka skôr, ako vyžaduje Európska únia (EÚ),“ mieni riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.

Vedci upozorňujú, že ide o celosvetový problém. Zaznamenali veľké regionálne rozdiely – napríklad vo vode, ktorú konzumuje priemerný obyvateľ USA, je dvojnásobné množstvo plastov než vo vode, ktorú konzumuje Európan. Pokiaľ ide o jedlo, zdrojom je najmä pivo, soľ a morské mäkkýše.

[ad][/ad]

Zvyšky plastov v každom ľudskom tele 

Riaditeľ WWF International Marco Lambertini tvrdí, že plastový odpad nezabíja len život v moriach, ale zvyšky plastov sú v každom ľudskom organizme. „Nemáme šancu uniknúť. Mikroplasty sú súčasťou nášho jedálnička. Čelíme plastovej kríze a svet potrebuje spojiť sily pri jej riešení,“ povedal s tým, že by preto mali okamžite konať nielen vlády, ale aj firmy a samotní konzumenti.

WWF poukázal aj na to, že vo voľnej prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu. V roku 2016 bolo vyrobených na svete 396 miliónov ton nových plastov, čo predstavuje 53 kilogramov na každého obyvateľa.

Kampaňou „Koniec plastom v prírode/No Plastic in Nature“ vyzýva fond svetových lídrov práve k tomu, aby prijali globálnu dohodu o znižovaní plastového odpadu. Do petície sa môžu zapojiť aj bežní občania.

[radio_podcast slug=“aktivista-ochranar-prirody-marek-chomist-o-projektoch-v-ugande“][/radio_podcast]

[ad2][/ad2]