Veľký pôst pripomína štyridsaťdenný pôst Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na svoju verejnú činnosť. Prví kresťania sa na Veľkú noc pripravovali pôvodne trojdňovým pôstom, neskôr týždenným, až sa v 3. storočí ustanovil dnešný 40-dňový pôst. Prísne pôstne dni sú Popolcová streda a Veľký piatok, keď je povolené len jedno sýte jedlo za deň a zároveň je zakázané jesť mäso.
Ako sa pôst dodržiava v rôznych cirkvách?
Rímskokatolícka cirkev – prísny pôst na Popolcovú stredu, Veľký piatok a každý piatok počas pôstu, keď sa nekonzumujú mäsité pokrmy.
Gréckokatolícka cirkev – okrem mäsa sa v piatky a stredy vyhýbajú aj mliečnym výrobkom a vajíčkam.
Evanjelická, reformovaná, apoštolská a bratská cirkev – pôst je dobrovoľný, veriaci sa postia individuálne za určitý úmysel.
Všetky kresťanské cirkvi považujú Veľký piatok za jeden z najvýznamnejších dní roka.
Finálne vysvedčenie: POLAČEK PREPADOL VO VŠETKOM, známkovali Košičania (komentár)
Tri piliere pôstu: Modlitba, odriekanie, dávanie
Modlitba – Zameriava sa na pokánie a odpustenie. Je to čas prehĺbenia duchovného života a vďačnosti za Božiu milosť.
Odriekanie – Pôst znamená zrieknutie sa niečoho, čo je bežnou súčasťou života. Môže ísť o jedlo, sladkosti, sociálne siete alebo iné aktivity, ktoré zaberajú veľa času. Cieľom je venovať získaný čas Bohu.
Dávanie – Kresťania sa počas pôstu venujú charite, dobrovoľníctvu alebo darovaniu financií tým, ktorí to potrebujú.
Pôst by mal viesť k duchovnému aj osobnostnému rastu. Po jeho skončení sa človek síce vráti k svojim bežným návykom, ale s väčšou miernosťou, slobodou a vďačnosťou.