Aj v Košiciach sme mali víťazný oblúk, stál na Alžbetinej

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

Aj v dnešnom vydaní pokračujeme v popise budov na Alžbetinej ulici. Na pohľadnici z roku 1910, kedy ulica, dnes pomenovaná po svätej Alžbete, niesla meno podľa Ferenca Deáka, maďarského politika a poslanca parlamentu, začneme návratom do minulosti prízemného domu (tretí sprava) s číslom 36. Popri ňom sa vchádza na Vrátnu ulicu, ktorá v minulosti z vnútornej strany viedla popod múry mestského opevnenia. 

Terajšia budova vznikla v 70. rokoch 19. storočia prestavbou malého remeselníckeho domčeka, ktorý tu postavili po odstránení zemného valu, slúžiaceho pre pozície delostreleckej batérie, a splanírovaním jeho plochy…

Pôvodným majiteľom domu na Alžbetinej č. 36 bol v roku 1790 slovenský obuvník Fridrich Záhorský, v 20. rokoch 19. storočia jeho vdova. Po roku 1836 sa majiteľom stal mešťan Jozef Plučinský a v roku 1850 sa ako vlastník uvádza Ladislav Nagy. Po jeho žene Anne dom okolo roku 1870 vlastnil zemepán Imrich Gedeon, ktorý ho plošne zväčšil a predĺžil smerom do Vrátnej ulice. Od jeho dedičov v roku 1893 nehnuteľnosť kúpil Eliáš Roob, ale už v roku 1896 sa majiteľom stal Šalamún Krausz, ktorý tu mal aj pálenicu na výrobu destilátov. V roku 1928 kúpili dom bratia Henrich a Bernard Gottdienerovci, bohatí majitelia viníc a veľkoobchodu s vínom. V roku 1944 zahynuli v koncentračnom tábore a dom v roku 1945 zdedil obchodník Alexander Gottdiener. Asi od roku 1905 mal v budove kaviareň Jozef Weisz, v roku 1928 ju pomenoval Republika. Zanikla začiatkom 30. rokov a po roku 1945 zriadil v jej priestoroch František Merešš hostinec Orava.

Druhý dom sprava má číslo 38 a tiež tvorí nárožie s Vrátnou ulicou. Stojí na mieste, kde od 13. storočia bol vnútorný múr mestských hradieb a uprostred dnešnej Alžbetinej ulice bola tzv. Hnilná brána, ktorou sa vchádzalo do mesta od západu. Bránu zamurovali v roku 1644 a odstránili v roku 1783. 

Na jej mieste dal richtár Jozef Klestinszky ešte v tom istom roku postaviť novú bránu, ktorá pripomínala trojitý antický triumfálny, alebo víťazný, oblúk. Pri príležitosti návštevy cisára Jozefa II. ju nazvali Jozefskou bránou. Napriek jej reprezentatívnemu vzhľadu ju v roku 1827 zbúrali, aby nebránila územnému rozvoju mesta a predĺženiu ulice západným smerom. Následne v rokoch 1830 – 1831 zbúrali aj hradby a na ich mieste vznikli malé drevené chatrče mestskej chudoby. Terajší dom postavili na ich mieste, kde bola pôvodne hradná priekopa, v roku 1855 a jeho majiteľom bol židovský obchodník s alkoholickými nápojmi Dávid Weinberger. Od jeho synov dom po roku 1902 kúpil obchodník s textilom Šalamún Hochhäuser a bol jeho majiteľom do polovice 40. rokov. Po roku 1990 budovu získalo košické Bábkové divadlo.

Oproti dvom budovám, ktoré sme opísali v predchádzajúcich riadkoch, je dvojpodlažný dom č. 40 (vpravo) výrazne dekoratívnejší, aj keď jeho súčasná secesná fasáda, ktorú získal okolo roku 1908, nemá úroveň ostatných v meste. Spočiatku mal eklektickú podobu. Vznikol po roku 1860 a jeho prvou majiteľkou bola Anna Alexyová. Od jej dcéry Márie Poplányiovej a syna Vojtecha Alexyho kúpil dom Jozef Lang a dal ho prestavať do secesnej podoby pre svoju dcéru Margitu a zaťa, majiteľa vodárenského a mediarskeho podniku, Eugena Hauszera. Po vzniku Československa dom kúpil advokát Ignác Hercz.

Čítajte aj: 

• Majitelia viacerých domov na Alžbetinej zahynuli počas holokaustu
• Na Alžbetinej žil aj americký generál a dobrodruh Gejza Gallik
• Na Alžbetinej ulici žili významné šľachtické rodiny
• Na Alžbetinej bola vychýrená predajňa cukríkov a čokolády
• Alžbetina ulica bola od nepamäti rušnou tepnou mesta