BYŤ ŽIDOM bolo a je niekedy veľmi ťažké

Aké je to žiť v koži niekoho iného, v odlišnej kultúre a s inými tradíciami? Aké je to Byť Židom? Čím prispela židovská komunita k rozvoju Košíc? Dať odpovede na tieto otázky sa snaží medzinárodný projekt podporovaný Európskou úniou. Boli obdobia v histórii ľudstva, keď byť Židom bolo priam nemožné.

Do projektu sa zapojilo košické občianske združenie More, známe Festivalom židovskej kultúry Mazal tov! Je určený ľuďom so záujmom o kultúru a umenie, bez rozdielu národnosti či vierovyznania. Projekt “Byť Židom” vychádza z úspešného litovského programu „Ponar Lullaby“, ktorého sa v uplynulom roku zúčastnilo niekoľko tisíc ľudí.

Možnosť objavovať židovské tradície, históriu a kultúru v Košiciach využili už dve skupiny účastníkov. Navštívili synagógy a miesta späté so životom židovskej komunity, ochutnali tradičné jedlá a uctili si pamiatku obetí holokaustu. Započúvali sa do výnimočných tónov známych svetových židovských skladateľov a interprétov. Odchádzali plní dovtedy nepoznaných dojmov.

„Vzhľadom na veľký záujem, ktorý nás, samozrejme, teší, budeme uvažovať o modifikácii tohto podujatia a jeho budúcej forme tak, aby sme mohli uspokojiť všetkých, ktorí prejavia záujem,“ povedala dramaturgička projektu Jana Šargová.

PRVÝ ŽIDOVSKÝ CINTORÍN

O podujatie Byť Židom bol naozaj obrovský záujem. Mnohí zostali takpovediac „za dverami“, lebo počet prihlásených bol limitovaný možnosťami, ako oboznámiť skupinu ľudí s informáciami, ako im ukázať to najzaujímavejšie, čo židovská komunita v Košiciach za zaujímavé pokladá.

Prvou zastávkou bol prvý židovský cintorín na území mesta. Nachádza sa na konci Štítovej ulice, od amfiteátra sa k nemu dostanete po Tatranskej. Sprievodcom jeho históriou nám bol Michal Hudák, mladý autor zaujímavých kníh o Košiciach. „Ja nie som žiadny historik,“ začal svoj výklad. „Som len človek, ktorý sa o históriu svojho mesta zaujíma a snažím sa v nej nachádzať momenty, ktoré rád priblížim aj iným.“

Dozvedeli sme sa, že Židia to nikdy v minulosti nemali ľahké. Predsudky, najmä tie náboženské, a k nim rôzne popridávané, z nich robili nežiaducu komunitu v celej starobylej Európe. Zmenilo sa to až v roku 1840 na základe prijatého zákona. Židia sa šance chopili aj v Košiciach a odrazu ich bolo všade plno. „Mesto im povolilo osídľovanie v roku 1841 a za pár rokov už zakladali nielen obchodíky a rôzne služby, ale aj veľké podniky, ktorých stopy pretrvali do dnešnej doby,“ vysvetlil mladý ne-historik.

Židov pribúdalo, rodili sa aj umierali, a tak im mesto pridelilo prvý pozemok na cintorín. Práve ten na konci Štítovej ulice. Zmestilo sa naň iba asi dvetisíc hrobov, a tak musel vzniknúť nový židovský cintorín – vedľa veľkého katolíckeho.

„Ako môžete vidieť, starý cintorín nemá gazdu,“ doplnil Hudák. „Nemá sa oň kto starať a je spustnutý. Ľudia z okolitých blokov sem vodia venčiť psov. Nejakú pietu a úctu k mŕtvym, ktorí sú tu stále pochovaní, neprejavujú ani náhodou.“

PIVOVAR A SYNAGÓGY

Ozaj, vedeli ste, že pivovar v Košiciach nezaložila rodina Bauerneblovcov, ktorá je s ním najviac spájaná? V roku 1870 ho založila rodina Bayer. Konštantín Bauernebl sa stal spoločníkom vo firme až o pätnásť rokov neskôr. Ale postaral sa o rozvoj pivovaru a dobré meno.

„Nebolo toho málo, o čo sa v Košiciach Židia zaslúžili. Známymi sa stali najmä nábytkári, ale aj výrobcovia cestovín či priemyselníci,“ hovorí Michal. „Priemysel sa rozvíjal rýchlym tempom a s ním pribúdalo vzdelaných Židov, ktorí sa presadili v rôznych humanitných smeroch ako lekári, učitelia, advokáti aj umelci.“

Keď vezmeme do úvahy, že počas deportácií odviezli z Košíc vyše 12-tisíc obyvateľov mesta, bola to veľmi silná komunita, ktorá potrebovala svoje modlitebne.

A tak postupne vznikli na Moyzesovej ulici, Zvonárskej i Puškinovej. Každá z týchto synagóg má svoju históriu, ktorá by zaplnila niekoľko stránok našich novín. „Najväčším náboženským symbolom však bola Bužňa,“ hovorí Michal Hudák. „Židovská náboženská obec by ju rada získala od mesta späť do majetku aj s tým, že predná časť (Dom umenia) by zostala slúžiť pre účely Štátnej filharmónie. Rokovania trvajú roky a výsledok neprinášajú.“

ZVYKY A KULTÚRA

Zvyky a obyčaje Židov majú veľmi silný náboženský základ. Niečo z toho sa nám snažila objasniť učiteľka Jana Teššerová, ktorú mnohí poznajú z jej bývalého pôsobenia riaditeľky gymnázia na Šrobárovej ulici.

„Existuje množstvo zvyklostí a obradov, ktoré židovské rodiny dodržiavajú,“ povedala. „Majú svoje pomenovania a svoju symboliku, rovnako aj predmety, ktoré sa pri tom používajú.“

Vysvetlila nám rozdiel medzi menorou a chanukiou, dvoma svietnikmi, ktoré si laici medzi sebou zamieňajú. Tak aby ste vedeli – menora je symbol pochádzajúci z veľmi starých čias a zapaľuje sa pri obradoch. V takzvanom Starom zákone (Mojžíšové knihy) sa spomína. Chanukia je osemramenný svietnik so stredníkom zvaným šames (sluha), od tejto sviečky sa ostatné zapaľujú, ale iba na sviatok Chanuka. Snáď si to už zapamätáme.

HISTÓRIA, KTORÁ SA NEDÁ VYMAZAŤ

Židovstvo v Košiciach aj inde ako nočná mora stále prenasleduje spomienka na holokaust. Azda ani niet vo svete židovskej rodiny, ktorá by o niekoho v koncentračných táboroch neprišla. Mnohé rodiny boli vyhladené a spálené kompletne, nezostalo po nich ani stopy.

Hyenizmus iných ľudí bol taktiež obrovský, lebo ešte bolo zo stanice vidieť dym z komínov vlakov, ktoré ťahali transporty do Osvienčimu – najväčšieho vyhladzovacieho tábora – a už rabovali židovské obydlia a privlastňovali si ich majetky.

Na to, ani podobné hrôzy, sa nedá nikdy zabudnúť. Mnohí Židia v týchto momentoch si najviac zo všetkého priali, aby neboli Židmi. Po vojne, v oslobodenej vlasti, si viacerí iba zázrakom zachránení menili mená a nijako sa nechceli hlásiť k rodnej viere.

Žiaľ, Židia sú aj dnes na ústupe. Starí starnú a vymierajú, mladí zasa využívajú otvorenosť hraníc, aby sa roztratili vo svete. Ich pamiatky, kultúra a história tu však zostávajú.

Majme na pamäti, že sú to Košičania ako my. Sú vzácni. V súčasnosti je v Košiciach iba 260 registrovaných Židov v ŽNO. Nikdy nedopusťme, aby sa opakoval 25. apríl 1944 a s ním najstrašnejší príkaz, aby sa nejaká etnická skupina zhromaždila v nejakej tehelni a čakala tam – na smrť.

FAKTY Z HISTÓRIE ŽIDOV

• 1765 1. marca sa Mestská rada uzniesla, že Židia nemôžu bývať v Košiciach a nemôžu prenocovať ani jednu noc v dome mešťanov. Pred uzatváraním mestskej brány musia opustiť mesto. Ubytovaní môžu byť jedine v hostinci Zöldfa – Zelený strom za mestskými hradbami.
• 1784 Furman Majer Izrael dostane oprávnenie na prepravu poštových zásielok.
• 1814 Róthova vdova prenajíma od mesta priestory na Zvonárskej ulici, otvára a prevádzkuje kóšer hostinec. Jej syn študoval na univerzite v Padove a stane sa prvým košickým lekárom židovského pôvodu.
• 1840 Podľa zákona čl. XXIX, §1 je mestský magistrát povinný dať povolenie na usadenie aj židovským občanom.
• 1840 Uznesením č. 3758 zo dňa 6. augusta klenotník Jakub Burger ako prvý Žid dostane povolenie usídliť sa v Košiciach.
• 1842 Mesto poskytne pozemok na židovský cintorín.
• 1844 Veľkoobchodníci s vínom Izrael Moskovics a Herman Horovitz založia centrum na export tokajského vína.
• 1848 Židovská náboženská obec po prvýkrát volí rabína.
• 1858 Dr. Knopfler otvorí prvú židovskú advokátsku kanceláriu.
• 1865 Manó Kulka z poverenia bratov Khonovcov založí prvú košickú továreň na výrobu likéru. Neskoršie továreň preberie Hugó Schönherz.
• 1866 Postavia prvú košickú synagógu na terajšej Moyzesovej ulici.
• 1868 Otvoria prvú židovskú školu.
• 1883 Na Zvonárskej ulici postavia prvú ortodoxnú synagógu.
• 1885 Otvoria nový židovský cintorín vedľa verejného cintorína.
• 1910 Počet židovských občanov v Košiciach dosiahol 7000.
• 1926/27   Postavia ortodoxnú synagógu a školu na terajšej Puškinovej ulici.
• 1936 V Nemecku vydajú tzv. Norimbergské zákony, na základe ktorých zbavia Židov občianskych práv.
• 1939 Okrem Židovskej náboženskej obce zrušia všetky židovské spolky v Košiciach a vyvlastnia ich majetky.
• 1944 19. marca nemecké vojská obsadia Maďarsko a začne sa deportácia Židov. Povinnosť nosenia žltej hviezdy.
• 1944  Na základe príkazu, vydaného 25. apríla, sú Židia z územia Košíc povinní hlásiť sa do 48 hodín v tehelni na okraji mesta. V malom, preplnenom priestore sa nachádza asi 14 000 ľudí.
• 1944 15. mája sa začne deportácia
• V Košiciach žilo v roku 1938 až 11 420 obyvateľov židovského pôvodu. Holokaust neprežilo asi 10-tisíc.
• Celkovo prešlo cez Košice 137 vlakov smrti.

Foto: Vladimír Špinner