Dnešné Námestie osloboditeľov patrilo v minulosti trhovníkom

Unikátnu historickú pohľadnicu, ktorá zachytáva nádhernú zimnú atmosféru „veľkého trhu“ na križovaní dnešnej Hlavnej a Štúrovej ulice, odosielateľ poslal podľa pečiatky 13. marca 1905. Pohľadnica je však o pár rokov staršia – vytlačili ju koncom 19. storočia.

Svedčí o tom tzv. dlhá adresa, ktorej bola vyhradená celá jej zadná časť. Takéto pohľadnice sa vyrábali približne do roku 1900. Nuž a keďže na opačnej strane nebol priestor na text, odosielatelia ho často písali priamo do záberu, ako aj v tomto prípade. Len škoda, že už nie je čitateľný…

História trhov v Košiciach siaha do dávnej minulosti. Aj lokalita terajšieho Námestia osloboditeľov už dávno priestorom pre trhovníkov.

Mesto Košice dostalo kráľovské privilégium vykonávať slobodný trh už v roku 1290. Za zmienku stojí predovšetkým skutočnosť, že Košice boli prvým mestom na dnešnom území Slovenska, ktoré malo od roku 1347 neobmedzený, tzv. generálny sklad tovarov z dovozu i určených na vývoz do zahraničia. Povinnosťou všetkých kupcov bolo zastaviť sa v Košiciach, zložiť svoj tovar a vyložiť ho na trhovom mieste.

Košičania sa snažili získať od panovníkov výhodné trhové privilégiá, medzi inými aj možnosť organizovať čo najväčší počet výročných trhov. O ich nepochybne úspešných rokovaniach svedčí aj skutočnosť, že postupne boli zavedené regule, ktoré presne stanovovali počet a termíny jarmokov a trhov, spôsob započatia predaja, zásady predaja a kúpy, súčasne zakazovali podvádzanie kupujúcich, určovali pokuty, riešili znečisťovanie trhoviska a podobne.

Pohľadnica zasneženého námestia vypovedá aj o približnom termín konania tohto trhu – mohol byť buď v novembri, alebo v januári.

Odborná literatúra okrem iného konštatuje, že v 19. storočí mali Košice celkom päť krajinských výročných trhov. Prvý organizovali na sviatok sv. Fabiána a sv. Sebastiána v období 19 – 21.januára, ďalší bol od 4. do 6.mája na sviatok sv. Filipa a sv. Jakuba. V lete boli v Košiciach dva veľké trhy, prvý v dňoch 22. až 24. júna na sviatok sv. Ladislava a od 10. do 12.augusta pred sviatkom Nanebovzatia Panny Márie .

Pokračovanie článku je na ďalšej strane.

Od roku 1355 si mesto vymohlo výsadu výročného dvojtýždňového jarmoku na obdobie okolo 19. novembra – vtedy sa začal stavať chrám zasvätený svätej Alžbete, patrónke mesta. Posledný veľký trh v kalendárnom roku sa konal v dňoch 19. až 21. novembra na sviatok sv. Alžbety. Jarmoky vtedy trvali tri dni a boli tam zastúpení nielen rpoľnohospodári a remeselníci, ale aj manufaktúry a továrne.

Ústredným trhovým miestom bolo najprv bezprostredné okolie Michalskej kaplnky, neskôr tiež priestor okolo Urbanovej veže. Od polovice 19. storočia je na mestských mapách definovaný priestor, ktorý bol určený na vykonávanie jarmokov. S označením Ó-piacz (Starý trh) sa stretávame v súvislosti s dnešným Námestím osloboditeľov, Fa-piacz (Drevný trh) bol na bývalom námestí Júliusa Fučíka, ktoré po Nežnej revolúcii premenovali podľa pôvodného historického názvu na Drevný trh, stavebný trh bol situovaný na dnešnej Strojárenskej ulici.

Na jednej z máp nachádzame aj názov Domonkos piacz – Trh na Dominikánskom námestí. V Košiciach bol vyhľadávaný aj trh s dobytkom, ktorý sa konal mimo mesta, svoje miesto mal aj „chlebný trh“, svoje produkty tam ponúkali aj mäsiari z Košickej Novej Vsi, nazývaní tiež „škvarkári“, ktorých preslávila okrem škvariek tiež chutná a kvalitná šunka.

K téme obchodovania a trhovníctva sa určite vrátime v niektorom z dalších pokračovaní nášho seriálu. Lebo jarmoky a trhy neboli len o kúpe a predaji, ale boli aj spoločenskou udalosťou v živote mesta. Boli miestom stretnutí známych a priateľov, výmeny informácií, nadväzovania známosti, ľuďom z vidieka pomáhali formovať určitý vzťah a spolupatričnosť s mestským centrom.

Námestie osloboditeľov, ktoré bolo v minulosti vyhradené trhom, neskôr slúžilo aj kultúrno-spoločenským podujatiam, rôznym zhromaždeniam, ale aj hosťujúcim cirkusom či lunaparkom. Začiatkom 20. storočia sa objavil prvý pokus o inú kultúru – v roku 1909 tu bolo postavené prvé mestské kino Uránia. Nuž a o sto rokov neskôr, v novembri 2011, sa otvorili brány obchodného centra Aupark. Historickým premenám námestia sa budeme venovať v ďalšom pokračovaní nášho seriálu.

(Ľudovít Korotnoky)