Madony v Dóme sv. Alžbety

Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa… Takto sa spieva v jednej zo slovenských kolied. Vianoce nie sú však len o narodení Jezuliatka. Krátko pred radostným dňom kresťania viac myslia na jeho Matku Máriu. O nej, ale najmä o jej pozoruhodných vyobrazeniach v Dóme sv. Alžbety, bude reč v predvianočnej potulke Milana Kolcuna. Pretože niektoré z nich sa spájajú s opakovanými zázrakmi.

Pre Boha je všetko hračka. Ak spraví zázrak, je to pre ľudí dôležitá správa i výzva zároveň. Povzbudí vo viere najmä takých, čo bez zázrakov by s tým mali ťažkosti.

SLZIACA MATKA

Za povšimnutie stojí dómsky oltár v kaplnke napravo od hlavného vchodu, kde sú pochovaní košickí biskupi. V jeho hornej časti je kópia vzácnej ikony, ktorej originál vytvorili v roku 1676 v severomaďarskom meste Pócs. Obraz, ktorý visel v tamojšom farskom kostole, začal po dvadsiatich rokoch slziť.

Povesť o tomto zázraku sa dostala až na cisársky dvor do Viedne. Na radu otca Marca d´Aviano hlboko zbožný cisár Leopold I. (za jeho éry v Košiciach založili v roku 1657 jezuitskú univerzitu, ktorá bola vtedy najvýchodnejšou v Európe) preto na ďalší rok rozkázal, aby zázračnú ikonu previezli do nášho vtedajšieho hlavného mesta. Tam vraj bude lepšie chránená, keďže Turci neustále ohrozovali juh Uhorska.  Pri prevoze ikony cez Košice sa tunajší jezuiti z Barce chopili príležitosti a vyhotovili túto jej kópiu. Ako to často býva, v hlavnom meste chcú to najlepšie pre seba. Originál si ponechali a doteraz ho môžete vidieť na čestnom mieste v tamojšom Dóme sv. Štefana.

ĎALŠÍ ZÁZRAK

Hovorí sa aj o ďalších zázrakoch spätých s uctievaním tejto ikony. Vo Viedni, čoby na svojom novom mieste, už nikdy nezaslzila. Darmo veriaci z dedinky Pócs žiadali svoju ikonu naspäť, cisár im poslal už len ďalšiu kópiu.
No táto, čuduj sa svete, v Pócsi znova zaslzila až dvakrát (1715, 1905). Aby sa úcta k Panne Márii dala najavo, Pócs premenovali na Mária Pócs a z dediny sa stalo pútnické miesto.

VYSLYŠANIA

Ale vráťme sa do Košíc. Aj naša ikona, hoci je len kópiou vyhotovenou v roku 1697, sa pokladá za milostivú. Ľudová tradícia jej teda pripisuje Božie vyslyšania, ktoré sa udiali po modlitbách práve na tomto mieste.
Vyslyšania niektorí Košičania zhmotnili do tzv. votívnych tabuliek, ktoré sa voľakedy umiestňovali okolo oltára, teraz sú však len dole voľne položené. Na nich si môžete prečítať, kedy, v čom a komu pomohla Panna Mária.
Za každou tabuľkou sa teda skrýva osudový zvrat v živote človeka smerom k happy endu.

VEĽKÉ ZJAVENIE

Mama si zaslúži najviac krásnych prívlastkov. Matka Božia ešte viac. Živá studňa, Brána nebeská, Brána uzavretá… Tieto a iné biblizmy si v latinčine čítame po obvode jej oválnej svätožiary (mandorla), ktorá neprehliadnuteľne visí nad stredovou uličkou v Dóme.
Vnútri mandorly je Mária zobrazená ako Apokalyptická žena zo Zjavenia sv. Jána: „Potom sa na nebi ukázalo veľké zjavenie. Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd okolo hlavy.“
Korunovaná Kráľovná nebies drží v ruke žezlo a Ježiško kráľovské jablko. Ubúdajúci mesiac symboli zuje končiacu sa moc Starého zákona. Zemeguľu stále obvíja had, čoby symbol dedičného hriechu. No ona ho zašliapava.

NAŠA ORODOVNÍČKA

Keď si Máriu doobzeráte, choďte sa na ňu pozrieť ešte z opačnej strany (akože od chrbta či od hlavného oltára). Z oboch strán ju autor zobrazil spredu.
Po obvode zbadáte ďalšie Máriine prívlastky aj s ilustráciami: Žiarivá ako slnko, Krásna ako mesiac, Chrám Boží, Veža Dávidova, Hviezda morí…
Ako vidíte, Naša orodovníčka (Advocata nostra), ktorá je Pomocnicou kresťanov (Auxilium Christianorum), sa k nám neotočí nikdy chrbtom. A barokový sochár pred troma storočiami to dokázal dômyselne vyjadriť.

Foto: Štefan Čaplovič