Na Alžbetinej sa narodil maliar európskeho významu

Dnes si popíšeme ďalšie budovy na frekventovanej Alžbetinej ulici. Dva jednoposchodové domy v strede pravej časti pohľadnice z roku 1910 pochádzajú zo 16. storočia a patrili pôvodne remeselníkom. Starší Košičania si budú pamätať, že v dome, ktorý má v súčasnosti číslo 4, bola od 50. rokov dlhú dobu predajňa mäsa.

Vlastnil ju na konci 18. storočia Jozef Haltmayer. Pred rokom 1800 sa majiteľom stal zlatník Ján Vandeth a po roku 1810 Michal Árossy. V 20. rokoch 19. storočia ho získal krajčír Jozef Steyer a pred rokom 1850 Jozef Goch. V roku 1857 bol vlastníkom obchodník Gabriel Pozner a v 60. rokoch barón Bartolomej Leutsch. Pred rokom 1891 nehnuteľnosť kúpil obchodník s múkou a potravinami Jozef Neumann, ktorého tri vnučky ho vlastnili do konca 2. svetovej vojny. Majitelia v budove prevádzkovali celú túto dobu aj predajňu potravín, ktorú v roku 1945 prevzal Štefan Kušnierik…

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

V ďalšom dome č. 6 sa narodil grafik a maliar európskeho významu Ján Spillenberg. Jeho otec bol v službách kniežaťa Gabriela Betlena činný tiež ako maliar a v roku 1640 zriadil v Čermeľskom údolí tzv. papierový mlyn. Po roku 1810 bol majiteľom zámožný obchodník so železom Ján Gottfried. Predajňa priemyselného tovaru a neskôr drogéria tu bola aj po roku 1950. V roku 1868 dom kúpila Košická sporiteľňa. V rokoch 1926 – 1950 bola majiteľkou budovy Rímskokatolícka kapitula a správcami kanonici Štefan Hortsár, po ňom Mikuláš Pfeiffer.

Druhý dom sprava (č. 8), s podchodom do Bočnej ulice, v 15. storočí patril mestu a boli tu verejné očistné tzv. Žabie kúpele. Zanikli okolo roku 1740. Od polovice 18. storočia tu bola mestská základná škola „schola trivialis“. Tá zanikla okolo roku 1780 a v roku 1807 je tento mestský dom už označený ako „bývalá normálna škola“. Po roku 1810 sa jeho majiteľom stal župný lekár a spolumajiteľ manufaktúry na kameninový riad Štefan Wirkner. V 30. rokoch dom získal jeho syn, advokát Ľudovít Wirkner, ktorý mesto Košice zastupoval v rokoch 1847 – 1848 na sneme v Pešti. V polovici 50. rokov 19. storočia dom kúpil úspešný podnikateľ, majiteľ liehovaru a mlyna Leopold Ungár. Bol prvým židovským majiteľom domu na tejto ulici. V roku 1868 ho vlastnil už jeho syn Jonáš Ungár a z toho obdobia pochádza balkón, rozšírenie domu s podchodom do Bočnej ulice i súčasná podoba jeho fasády. Na prízemí sa od 19. storočia vystriedalo množstvo obchodov. Po roku 1949 tu boli štátne predajne rýb a remeselníckych potrieb, neskôr dlhé roky cestovná kancelária Tatratour.

Čiastočne je zobrazený aj dom č. 10 (vpravo). Stojí na dlhej parcele a jeho východná fasáda je situovaná do Bočnej ulice. Už v minulosti tu bolo viac obchodov ako z čelnej strany. Od 80. rokov 18. storočia bol majiteľom domu Ján Kubek, po roku 1820 František Kubek. Po roku 1830 dom klasicisticky prestavali a jeho majiteľom bol vtedy Anton Ferenczy. Pred rokom 1850 už bol vlastníkom Ján Ducsay, v polovici 60. rokov jeho syn Rudolf. V rokoch 1856 – 1859 v dome býval počas svojho pôsobenia v Košiciach generál Jozef Maroičič von Madonna del Monte, veliteľ košickej posádky a pôvodca zaujímavej podrobnej mapy Košíc a okolia. Po roku 1880 bol majiteľom advokát a hlavný právny zástupca mesta Titus Demeter a vtedy fasáda dostala eklektickú podobu s pekným kovaným balkónom. Od roku 1903 bola majiteľkou vdova Demeterová a napokon syn Armand. V roku 1926 budovu kúpil Adolf Schultz, ktorý tu mal aj svoj obchod s farbami.

Na ľavej strane domu pohľadnica zachycuje obchod s látkami Mórica Mantela. V tom čase tu Jakub Spira predával aj šijacie stroje, po roku 1920 tu bolo hodinárstvo a klenotníctvo Hermanna Pollacseka. Dnes v oboch obchodných priestoroch je už niekoľko desaťročí predajňa obuvi.

Čítajte aj:

• Alžbetina ulica bola od nepamäti rušnou tepnou mesta
• Majiteľmi domu na Alžbetinej 1 boli vysokopostavení mešťania
• Alžbetina ulica III